Zen a Stoicizmus: Prepojenie Východu a Západu?
Zen a stoicizmus v knihe „Bear and Forbear“? Sadler kritizuje pokus o prepojenie východu a západu, poukazujúc na sporné interpretácie Epikteta, obmedzený rozsah (iba Epiktet) a neopodstatnené odkazy. Kniha môže byť úvodom, ale vyžaduje si kritický prístup.
Gregory B. Sadler nám prináša ďalšiu časť svojej série „Sadler’s Honest Book Reviews“, tentoraz sa zameriava na knihu „Bear and Forbear: Zen in „The Art of Living“ od Luciana Sammsa. Táto kniha sa pokúša o zaujímavý experiment – prepojiť myšlienky Zen budhizmu a stoickej filozofie, konkrétne dielo Epikteta. Sadler však nehodlá knihu buď odporučiť, alebo odmietnuť; jeho cieľom je poskytnúť vyvážený pohľad na jej silné stránky a slabosti.
Kľúčové poznatky z recenzie
Sadlerova recenzia poukazuje na niekoľko kľúčových bodov:
- Kniha ako interpretácia Epikteta: „Bear and Forbear“ sa primárne skladá z interpretácií a sumárov Epiktetových „Rozhovorov“.
- „Bear and Forbear“: Hlavná myšlienka knihy spočíva v tom, že stoicizmus môže byť bránou do Zen budhizmu pre západných ľudí.
- Stoicizmus a Zen: Spoločné body: Kniha argumentuje existenciou paraliel medzi oboma filozofiami.
- Západní Stoici? Autor tvrdí, že mnoho ľudí nevedome žije podľa stoických princípov.
- Prepojenosť reality: Kniha navrhuje, že východná a západná myšlienka vidia všetky javy ako prepojené prejavy jedného myslenia.
- Problémy s interpretáciou: Sadler kritizuje autorove interpretácie kľúčových konceptov a sporné voľby v prekladoch.
- Obmedzený rozsah: Kniha sa zameriava len na Epikteta, ignorujúc iných dôležitých stoikov ako Seneku alebo Marca Aurelia.
Stoicizmus a Zen: Môže to fungovať?
Lucian Samms sa v svojej knihe pokúša o ambiciózny projekt – spojiť zdanlivým spôsobom odlišné filozofické systémy. Stoicizmus, s jeho dôrazom na rozum, cnosť a kontrolu nad tým, čo môžeme ovplyvniť, a Zen budhizmus, ktorý hľadá osvietenie prostredníctvom meditácie a prijatia neistoty života, sa na prvý pohľad zdajú byť veľmi odlišné.
Samms argumentuje, že existujú prekvapivé paralely medzi týmito dvoma tradíciami. Napríklad, obidve filozofie kladú dôraz na dôležitosť vnútorného pokoja a odolnosti voči vonkajším vplyvom. Stoici učia, ako si udržať pokoj aj v ťažkých situáciách, zatiaľ čo Zen budhizmus nás vedie k prijatiu prítomného okamihu bez súdov a očakávaní.
Kniha „Bear and Forbear“ sa snaží byť pre západných čitateľov vstupnou bránou do Zen budhistickej praxe prostredníctvom stoického rámca. Autor navrhuje, že mnohí z nás už nevedome žijú podľa stoických princípov, a preto by sme mali mať ľahšie pochopenie a aplikáciu zenových učení.
Kritické pohľady: Kde kniha sklápe?
Sadler však upozorňuje na niekoľko problematických aspektov knihy. Po prvé, koncept „bear and forbear“ (zniesť a vzdať sa) údajne pochádza z pochybného zdroja – z kritiky Epikteta od Favinusa, nie priamo od samotného Epikteta.
Po druhé, kniha sa príliš sústreďuje na Epikteta a ignoruje iných dôležitých stoikov. To vytvára neúplný obraz o stoickej filozofii ako celku.
Okrem toho Sadler kritizuje autorove interpretácie kľúčových konceptov a sporné voľby v prekladoch, ktoré by mohli zaviesť čitateľov do omylu. Zahrnutie odkazov na autorov ako Hayek a Rousseau tiež pôsobí neopodstatnene a neprispieva k jadru argumentácie.
Napokon, kniha sa zameriava len na Zen budhizmus a ignoruje iné dôležité školy v rámci buddhizmu, čo naznačuje potenciálne zaujatosť.
Záverečné úvahy a odporúčania
„Bear and Forbear: Zen in „The Art of Living“ je kniha s ambicióznym cieľom, no jej realizácia nie je bez problémov. Sadlerova recenzia nám ukazuje, že hoci prepojenie stoicizmu a Zen budhizmu môže byť zaujímavým konceptom, vyžaduje si to starostlivý prístup a dôkladnú znalosť oboch tradícií.
Pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť viac o stoickej filozofii alebo Zen budhistickej praxi, odporúčam začať s primárnymi zdrojmi – dielmi Epikteta, Seneky, Marca Aurelia a učiteľov Zen budhizmu. Kniha „Bear and Forbear“ môže byť pre niektorých čitateľov užitočným úvodom, ale je dôležité pristupovať k nej kriticky a overovať informácie z iných zdrojov.
Dôležité odkazy:
- Archív knihy: https://archive.org/details/zen-in-the-art-of-living
Približne 172 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.86 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()