Vzájomné prebývanie ako efekt lásky: Filozofia Tomáša Akvinského
Filozof Tomáš Akvinský skúmal možnosť vzájomného prebývania dvoch osôb vďaka láske. Rozlišuje medzi poznávacou a apetitívnou formou lásky, pričom priateľstvo predstavuje najvyšší stupeň prepojenia a identifikácie s druhým človekom.
V tomto videu sa Dr. Gregory Sadler venuje fascinujúcemu konceptu vzájomného prebývania, ktorý predstavuje Tomáš Akvinista vo svojej Summa Theologiae. Analyzuje argumenty proti tejto myšlienke a následne ich rozoberá na základe rôznych aspektov lásky – od poznávacej schopnosti až po apetitívnu silu. Cieľom je pochopiť, ako môže láska viesť k hlbokému prepojeniu medzi dvoma subjektmi, a to nielen v metafyzickom zmysle, ale aj v praktických aspektoch každodenného života.
Kľúčové poznatky
- Vzájomné prebývanie: Koncept, podľa ktorého sa dve entity navzájom nachádzajú a prebývajú jedna v druhej.
- Argumenty proti vzájomnému prebývaniu: Akvinista uvádza argumenty založené na metafyzike, ktoré spochybňujú možnosť vzájomného prebývania.
- Rozdelenie lásky: Láska sa delí na rôzne formy – lásku poznávaciu (aprehenzívna sila) a apetitívnu (sila túženia).
- Láska ako efekt lásky: Akvinista tvrdí, že vzájomné prebývanie je efektom lásky, ale v rôznych modalitách.
- Význam priateľstva: Priateľstvo predstavuje najvyšší stupeň lásky, ktorý vedie k hlbokému prepojeniu a identifikácii s druhým človekom.
Rozoberieme si myšlienky Tomáša Akvinistu
Tomáš Akvinista vo Summa Theologiae skúma zaujímavú otázku: môže láska viesť k vzájomnému prebývaniu? Inými slovami, môžu dve osoby naozaj navzájom prežívať a nachádzať sa jedna v druhej? Na začiatku predstavuje niekoľko argumentov, ktoré túto myšlienku spochybňujú.
Prvý argument vychádza z metafyziky a tvrdí, že ak je niečo v inom, potom ide o nádobu a obsah. Nemôže však byť súčasne nádoba aj obsahom. Akvinista následne uvádza ďalší argument, ktorý hovorí, že delenie celku môže vykonávať iba rozum, nie láska. A nakoniec, ak by vzájomné prebývanie bolo efektom lásky, potom by každý milujúci človek mal byť aj milovaný, čo však v skutočnosti nie je vždy pravda – existuje neopätovaná láska.
Aby Akvinista vyriešil tieto problémy, rozlišuje medzi rôznymi formami lásky a ich dopadmi na vzájomné prebývanie. Rozdeľuje ju na lásku poznávaciu (aprehenzívna sila) a apetitívnu (sila túženia).
Láska poznávacia: V tomto prípade je milovaný človek v mysli milujúceho, pretože si ho uvedomuje. Milujúci však nie je vždy uvedomený v mysli milovaného. Akvinista však tvrdí, že ak milujúci hľadá hlboké poznanie o milovanej osobe a snaží sa preniknúť do jej duše, potom môže vzájomné prebývanie nastať aj v tomto zmysle.
Láska apetitívna: Tu je milovaný človek v afektoch milujúceho – v jeho túžbach, pocitoch a záujmoch. Akvinista hovorí o láske založenej na žiadosti (concupiscentia) a priateľstve. Priateľstvo predstavuje najvyšší stupeň lásky, kde sa milujúci človek identifikuje s druhým a vníma jeho šťastie ako svoje vlastné.
Zhrnutie a úvahy
Tomáš Akvinista nám ponúka hlboký pohľad na komplexný koncept vzájomného prebývania. Ukazuje, že láska môže viesť k hlbokému prepojeniu medzi ľuďmi, ale nie vždy v rovnakom zmysle. Rozlišovanie medzi rôznymi formami lásky nám umožňuje lepšie pochopiť túto myšlienku a jej praktické dopady na naše životy.
Je fascinujúce zamyslieť sa nad tým, ako môže hlboké priateľstvo alebo láska viesť k pocitu jednoty a vzájomného prebývania. Možno je to práve táto schopnosť identifikovať sa s druhým človekom a cítiť jeho šťastie ako svoje vlastné, ktorá robí z lásky tak silnú a transformačnú skúsenosť. Akvinistova analýza nám pripomína, že láska nie je len emócia, ale aj filozofický koncept, ktorý si zaslúži hlboké zamyslenie.
Zdroje
- Originálne video
- Gregor B. Sadler – Ten Filozofický Typ | Substack
- cameo.com
- amzn.to
- Gregor Sadlár
- Pracovné cvičenia
- Domov
Hodnotenie článku:
Vzájomné prebývanie ako efekt lásky: Filozofia Tomáša Akvinského
Osoby v článku
Približne 139 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.70 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()