Vojna proti vede? Lawrence Krauss o slobode výskumu

Veda pod tlakom? Profesor Krauss varuje pred dopadom DEI a politizácie financovania na slobodnú výskumnú činnosť a kritické myslenie v akademickom prostredí. Zdôrazňuje potrebu ochrany vedeckej integrity.

Vojna proti vede? Lawrence Krauss o slobode výskumu
Photo by Kelly Sikkema/Unsplash

Nedávno som si pozrel fascinujúci rozhovor s profesorom Lawrenceom Kraussom, ktorý sa zaoberá alarmujúcimi trendmi v akademickom svete a ich dopadom na vedecký pokrok. V knihe "The War on Science" a následnom rozhovore s Brianom Keatingom Krauss argumentuje, že dobre mienené snahy o diverzitu, rovnosť a inklúziu (DEI) a politizácia financovania vedy vytvárajú prostredie, ktoré potláča slobodnú výskumnú činnosť a kritické myslenie. Tento článok sumarizuje kľúčové poznatky z videa a ponúka pohľad na to, ako môžeme chrániť vedecký integritu pred týmito hrozbami.

Kľúčové poznatky

  • Slobodná výskumná činnosť pod tlakom: Krauss tvrdí, že najväčšou hrozbou pre vedu je myšlienka, že niektoré nápady sú "heretické" a nemali by byť diskutované.
  • Politizácia financovania: Analýza grantov Národnej vedeckej nadácie (NSF) odhalila, že značná časť finančných prostriedkov smeruje do iniciatív, ktoré nie sú priamo zamerané na vedecký výskum.
  • Vplyv postmodernizmu: Krauss vyjadruje obavy z vplyvu postmodernistických ideí na vedecké oddelenia, čo sa prejavilo aj v kontroverznom článku v Physical Review, ktorý označoval tabule za symboly "bielokrasnej nadvlády".
  • Kritika politickej angažovanosti univerzít: Krauss kritizuje snahu o to, aby univerzity boli centrami morálnej výchovy a sociálneho aktivizmu.
  • Dôležitosť slobodného slova: Podčiarkuje potrebu akademikov otvorene hovoriť o týchto problémoch, aj keď je to kontroverzné.

Historický kontext: Univerzity ako brány tolerancie a otvorených diskusií

Krauss začína pripomínaním si historického významu univerzít ako priestorov slobodnej diskusie a tolerancie odlišných názorov. Dnes však, podľa Kraussa, čelia tieto inštitúcie novým výzvam, ktoré ohrozujú ich pôvodnú funkciu. Kritizuje tendenciu pripisovať všetky problémy rasizmu alebo sexismu bez predloženia dostatočných dôkazov a zdôrazňuje potrebu kritického hodnotenia argumentov.

Problém "heretických" nápadov a potlačenie vedeckého pokroku

Krauss poukazuje na nebezpečenstvo, ktoré predstavuje presvedčenie, že niektoré nápady sú "heretické" a nemali by byť diskutované. Poukazuje na príklad Galilea Galileiho, ktorý čelil prenasledovaniu za svoje vedecké objavy, a zdôrazňuje, že skutočný vedecký pokrok si vyžaduje spochybňovanie etablovaných presvedčení.

Politizácia financovania vedy: Analýza NSF grantov

Rozhovor sa venuje aj problematike politizácie financovania vedy. Krauss uvádza analýzu NSF grantov, ktorá odhalila, že približne 800 miliónov dolárov bolo alokovaných na iniciatívy, ktoré nie sú priamo zamerané na vedecký výskum. Tento jav vyvoláva otázky o prioritách a efektívnosti financovania vedy.

Postmodernizmus a jeho dopad na vedecké oddelenia

Krauss sa tiež obáva rastúceho vplyvu postmodernistických ideí na vedecké oddelenia. Ako príklad uvádza kontroverzný článok z Physical Review, ktorý označoval tabule za symboly "bielokrasnej nadvlády". Tento prístup, podľa Kraussa, podkopáva vedeckú racionalitu a kritické myslenie.

Ochrana slobodného slova v akademickom prostredí

Krauss zdôrazňuje potrebu ochrany slobodného slova v akademickom prostredí. Poukazuje na to, že mnohí akademici sa obávajú vyjadrovať svoje názory pre strach z profesionálnych dôsledkov a píšu pod pseudonymami. Podčiarkuje dôležitosť verejnej diskusie o týchto problémoch a potrebu obnoviť dôveru v vedecký proces.

Univerzity: Nie centrá morálnej výchovy

Krauss kritizuje snahu o to, aby univerzity boli centrami morálnej výchovy a sociálneho aktivizmu. Argumentuje, že takáto funkcia môže kompromitovať intelektuálnu integritu a viesť k politickej manipulácii. Podporuje názory Larryho Summersa a Heather McDonaldovej, ktorí sa tiež vyjadrujú proti tejto tendencii.

Zhrnutie a odporúčania

Rozhovor s Lawrenceom Kraussom predstavuje znepokojujúci pohľad na súčasný stav vedy a akademického prostredia. Zdá sa, že dobre mienené snahy o diverzitu a rovnosť môžu mať neúmyselné negatívne dôsledky pre slobodnú výskumnú činnosť a kritické myslenie. Je potrebné nájsť spôsob, ako podporovať diverzitu a inklúziu bez ohrozovania vedeckého integritu a slobodu slova.

Krauss navrhuje niekoľko krokov na ochranu vedy:

  • Zníženie ideologických testov: Odstrániť politické kritériá pri prijímaní nových zamestnancov.
  • Obnovenie meritokratického hodnotenia: Hodnotiť kandidátov a výskumné projekty na základe ich kvality a potenciálu, nie na základe identity alebo politických presvedčení.
  • Ochrana grantových agentúr pred "mission creep": Zabezpečiť, aby financovanie vedy bolo zamerané primárne na vedecký výskum.
  • Podpora kritického myslenia: Vyučovať študentom, ako spochybňovať a hodnotiť rôzne názory.

Dôležité odkazy

Približne 164 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.82 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Mastodon