Vedomosť ako kliatba: Existenciálna filozofia Petra Zapffeho

Video od kanála Pursuit of Wonder predstavuje fascinujúcu, no zároveň desivú filozofiu Petra Wessela Zapffeho. Zapffeho myšlienky, ktoré sa dotýkajú jadra ľudskej existencie, nás konfrontujú s otázkou: je naša vedomosť požehnaním alebo prekliatím? Prostredníctvom príbehu o vyhynutom írskom jeleni a jeho obrovských rohoch, Zapffe argumentuje, že aj my, ľudia, sme si vytvorili vlastné „rohy“ – nadmernú vedomosť, ktorá nás zaťažuje a potenciálne vedie k nášmu vlastnému zániku.

Kľúčové poznatky

• Maladaptácia: Zapffe tvrdí, že ľudská vedomosť je maladaptáciou – prebytok vedomia, ktorý vytvára problémy namiesto toho, aby nám pomáhal prežiť.
• Obranné mechanizmy: Aby sme sa vyrovnali so záťažou existenciálneho poznania, používame rôzne obranné mechanizmy ako izoláciu, ukotvenie, rozptýlenie a sublimáciu. Tie však nie sú trvalým riešením a vyžadujú si neustále popieranie reality.
• Dilema: Čaká nás dilema: buď sa sami oklamať, aby sme prežili, alebo čeliť existenciálnemu utrpeniu a potenciálne tak smerovať k zániku.
• Alternatíva – Indiferencia: Možno by bolo lepšie prijať bezcieľnosť a oslobodiť sa od túžob a istôt, aby sme našli cestu vpred.

Peter Wessel Zapffe: Život plný kontrastov

Zapffe bol človek mnohých talentov – horolezec, právnik a filozof. Jeho život bol prepojený s hlbokým melancholickým pohľadom na svet, ktorý sa odráža aj v jeho dielach ako „Posledný mesiáš“ (1933) a „O tragike“ (1941). V týchto prácach porovnáva ľudskú vedomosť s rohom írskeho jeleňa, zdôrazňujúc naše uvedomenie si utrpenia, rozpadu a bezvýznamnosti.

Írsky jeleň: Symbol maladaptácie

Príbeh o írskom jeleni je kľúčový pre pochopenie Zapffeho filozofie. Milióny rokov evolúcie viedli k vývoju obrovských rohov, ktoré slúžili na párenie a prežitie. No s časom sa tieto rohy stali príliš ťažkými a neobratnými, zhoršovali pohyblivosť a získavanie potravy. Nakoniec, táto vlastnosť prispela k vyhynutiu druhu. Podobne aj ľudská vedomosť, hoci nám priniesla mnoho úspechov, nás môže zaťažovať a potenciálne viesť k nášmu vlastnému zániku.

Obranné mechanizmy: Dočasné útočisko

Aby sme sa vyrovnali so záťažou existenciálneho poznania, ľudia používajú rôzne obranné mechanizmy. Izolácia znamená ignorovanie nepríjemných právd o živote a smrti. Ukotvenie spočíva v spoliehaní sa na presvedčenia alebo systémy, ktoré nám dávajú zmysel a účel. Rozptýlenie je snaha odlákať myseľ od ťažkých úvah prostredníctvom rôznych aktivít. Sublimácia zase využíva tvorivú energiu na vyjadrenie emócií a prežitie ťažkých skúseností.

Problém však spočíva v tom, že tieto mechanizmy sú len dočasné a sebadestruktívne. Vyžadujú si neustále popieranie reality a neriešia skutočnú príčinu ľudskej vedomosti.

Dilema: Oklamať sa alebo vyhynúť?

Zapffeho filozofia nás konfrontuje s ťažkou dilemou: či sa sami oklamať, aby sme prežili, alebo čeliť existenciálnemu utrpeniu a potenciálne tak smerovať k zániku. Je možné nájsť rovnováhu medzi vedomím a prežitím?

Cesta k oslobodeniu: Prijať bezcieľnosť

Namiesto hľadania riešení, ktoré by nás vyslobodili od existenciálnej záťaže, Zapffe navrhol možnú alternatívu – prijať bezcieľnosť. Oslobodiť sa od túžob a istôt môže byť cestou k novému pochopeniu sveta a nájdeniu vlastného miesta v ňom. Zapffeho život sám bol príkladom toho, ako je možné transcendovať ťažké reality, pričom ich nevyníma z pozornosti.

Záverečné úvahy

Zapffeho filozofia nie je pre každého ľahká na správanie. Je to výzva k hlbokému zamysleniu nad našou existenciou a úlohou v tomto svete. Možno, že odpoveď neexistuje, no samotné kladenie otázok nám môže pomôcť lepšie porozumieť sebe samým a svetu okolo nás.

Referencie

• Peter Wessel Zapffe: „Posledný mesiáš“ (1933)
• Peter Wessel Zapffe: „O tragike“ (1941)

Približne 138 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.69 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.