Vedci merajú svetohľady: Čo to hovorí o myslení?

Vedci sa pokúšajú merať svetohľady pomocou vedeckých metód, ako je hierarchická komplexita. Výskum ukazuje silnú koreláciu medzi sofistikovanosťou myslenia a stupňami vývoja viery. Analýza starých textov odhaľuje vplyv literácie na jazyk a myšlienky.

Vedci merajú svetohľady: Čo to hovorí o myslení?
Photo by GuerrillaBuzz/Unsplash

Nedávno som si pozrel fascinujúcu diskusiu s Brendanom Grahamom Dempseym, výskumníkom metateórie a hostiteľom podcastu Metamodern Meaning. Dempsey sa zaoberá ambicióznou otázkou: môžeme vedecky merať svetohľady? A ak áno, čo nám to povie o tom, ako ľudia myslia a ako sa kultúry vyvíjajú? V tomto článku si prejdeme kľúčové myšlienky z rozhovoru a preskúmame, ako Dempseyho práca prináša vedecký prístup k otázkam, ktoré boli doteraz prevažne predmetom špekulácií.

Čo je to vlastne metateória?

Dempsey vysvetľuje, že metateória je „teória o teóriách“. Ide o snahu prepojiť rôzne oblasti poznania a vytvoriť širšie pochopenie reality. Namiesto toho, aby existovali izolované teórie v jednotlivých disciplínach, metateória sa snaží ich koordinovať a nájsť spoločné spojnice. Predstavte si to ako mapu, ktorá ukazuje, ako rôzne krajiny (vedné disciplíny) zapadajú do celosvetového obrazu.

Kľúčové poznatky

  • Svetohľad ako predmet vedeckého výskumu: Dempseyho práca sa zameriava na empirické skúmanie svetohľadov, čo znamená ich snahu merať a analyzovať pomocou vedeckých metód.
  • Hierarchická komplexita: Jednou z kľúčových metrík je hierarchická komplexita, ktorá meria sofistikovanosť myslenia v rôznych oblastiach a časových obdobiach.
  • Korelácia medzi vývojom viery a komplexitou: Výskum ukázal silnú koreláciu (r = 0.79) medzi úrovňou hierarchickej komplexity a stupňami vývoja viery podľa Fowlerovho modelu.
  • „Komplexitný rozdiel“: Dempsey poukazuje na „komplexitný rozdiel“, ktorý vzniká, keď spoločnosť vyžaduje zložité riešenia problémov, ale jednotlivci nemusia mať dostatočné kognitívne schopnosti na ich zvládnutie.
  • Význam literácie: Literácia výrazne ovplyvňuje komplexitu jazyka a myslenia, čo sa prejavuje aj v analýze starých textov.

Hierarchická komplexita: Mierka myslenia?

Dempseyho tím využíva koncept hierarchickej komplexity, ktorý vychádza z neopagetistickej teórie a Lectica systému (vyvinutého Theom Dawsonom). Tento systém analyzuje jazyk a meria jeho komplexitu. Predstavte si to ako posudzovanie toho, ako sofistikovane človek dokáže vyjadriť myšlienky a riešiť problémy. Nie je to len o IQ, ale skôr o tom, ako efektívne človek využíva svoje kognitívne schopnosti v konkrétnych situáciách.

Staré texty a komplexita: Čo nám hovoria o minulosti?

Dempseyho tím analyzoval staré texty, ako je Gilgamesh, egyptská múdrosť alebo rané biblické pasáže, aby zistil ich úroveň komplexity. Zistenia boli prekvapivé: zdá sa, že písané spoločnosti dosahujú vyššie skóre v oblasti komplexity jazyka a myslenia. To naznačuje, že literácia má zásadný vplyv na to, ako ľudia myslia a vyjadrujú svoje myšlienky.

Komplexitný rozdiel: Výzvy pre dnešnú spoločnosť?

Dempsey poukazuje na „komplexitný rozdiel“, ktorý vzniká, keď spoločnosť čelí zložitým výzvam (napríklad klimatická zmena alebo pandémia), ale jednotlivci nemusia mať dostatočné kognitívne schopnosti na ich zvládnutie. Tento problém sa môže prejavovať aj v oblasti vzdelávania, kde financovanie škôl závisí od zip kódu a vytvára nerovné podmienky pre rozvoj detí.

Metateória vs. metamodernizmus: Dva rôzne koncepty?

Dempsey zdôrazňuje, že metateória a metamodernizmus sú síce vzájomne prepojené (obe vychádzajú zo zrkadlenia a rekurzívnych procesov), ale predstavujú odlišné koncepty. Metateória sa zameriava na koordináciu teórií, zatiaľ čo metamodernizmus je skôr kultúrna senzibilita.

Záver: Vedecký prístup k svetohľadom – cesta do budúcnosti?

Práca Brendana Grahama Dempseya a jeho tímu predstavuje fascinujúcu snahu o vedecké skúmanie svetohľadov. Použitím metrík ako hierarchická komplexita sa snažia priniesť empirický základ k otázkam, ktoré boli doteraz prevažne predmetom filozofických úvah. Aj keď je cesta ešte dlhá a výsledky vyžadujú ďalší výskum, Dempseyho prístup ponúka sľubný smer pre lepšie pochopenie ľudského myslenia a kultúrneho vývoja.

Zdroje:

Hodnotenie článku:
Vedci merajú svetohľady: Čo to hovorí o myslení?

Hĺbka a komplexnosť obsahu (7/10)+
Povrchné / ZjednodušenéHlboká analýza / Komplexné

Zdôvodnenie: Článok predstavuje zaujímavý pohľad na metateóriu a hierarchickú komplexitu. Analyzuje kľúčové myšlienky Dempseyho práce a uvádza relevantné korelácie, no mohol by viac rozvíjať implikácie a kritické hodnotenie.

Kredibilita (argumentácia, dôkazy, spoľahlivosť) (7/10)+
Nízka / NespoľahlivéVysoká / Spoľahlivé

Zdôvodnenie: Článok predstavuje zaujímavý pohľad na výskum svetohľadov a hierarchickej komplexity. Používa zdroje (podcast, Substack, web), čo zvyšuje dôveryhodnosť. Chýba však hlbšia kritika metódy a potenciálnych limitácií.

Úroveň zaujatosti a manipulácie (3/10)+
Objektívne / Bez manipulácieZaujaté / Manipulatívne

Zdôvodnenie: Článok prezentuje rozhovor a výskum Dempseya. Je prevažne informatívny, hoci naznačuje pozitívne hodnotenie jeho práce. Bez kritiky alebo alternatívnych pohľadov je mierne zaujatý.

Konštruktívnosť (7/10)+
Deštruktívne / ProblémovéVeľmi konštruktívne / Riešenia

Zdôvodnenie: Článok predstavuje zaujímavý výskum a teórie, ale primárne informuje o nich. Neobsahuje priame návrhy na akciu alebo riešenia problémov, hoci naznačuje výzvy spojené s 'komplexitným rozdielom'.

Politické zameranie (5/10)+
Výrazne liberálneNeutrálneVýrazne konzervatívne

Zdôvodnenie: Článok sa zameriava na vedecký výskum a teoretické koncepty (metateória, hierarchická komplexita) bez explicitného politického posolstva. Analyzuje myšlienky a metódy, nie konkrétne politiky.

Približne 240 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.20 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Mastodon