Vedci a bezúčelnosť: Najlepší žart filozofie

Nedávno som si pozrel fascinujúce video od Curta Jaimungala, v ktorom skúma myšlienky Alfreda Northa Whiteheada a jeho pohľad na vedecký pokrok. Hlavnou témou bolo pozoruhodné tvrdenie, že snaha vedcov dokázať, že sú bezúčelní, je vlastne najlepším žartom filozofie. Zdá sa to paradoxné, ale Whitehead argumentuje, že popieranie vedomého úsudku a účelu zo strany vedcov podkopáva samotný základ vedeckého poznania. Video ponúka hlboký ponor do Whiteheadovho „organického realizmu“ a jeho prekvapujúco moderných pohľadov na kvantovú fyziku, priestor-čas a povahu vedomia.

Kľúčové poznatky

• Whiteheadova kritika determinizmu: Vedci, ktorí tvrdia, že sú bezúčelní, popierajú základné predpoklady vedeckého myslenia, totiž existenciu vedomého úsudku a voľby.
• Organický realizmus: Whitehead vidí organizmy (a dokonca aj atómy) ako seba-organizujúce systémy s určitou mierou skúsenosti a vnútornosti.
• Kvantová fyzika a potencialita: Whitehead predpovedá niektoré aspekty kvantovej fyziky, ktoré spochybňujú newtonovské koncepty absolútneho priestoru a jednoduchého umiestnenia.
• Proces nad substanciou: Namiesto substancií (čo sú veci, ktoré potrebujú len samé seba) sa Whitehead zameriava na „nexus of relations“ – sieť vzťahov, kde je vzájomnosť základná.
• Vedomie ako integrácia: Whitehead definuje vedomie ako integráciu aktuálnosti a možností.

Whiteheadova filozofia: Prečo by mali vedci prestať tvrdiť, že sú bezúčelní?

Whitehead, ktorý bol pozvaný na Harvard už v roku 1924, sa pokúsil vyvinúť svoje metafyzické myšlienky a jeho prvotná kniha „Science in the Modern World“ (Veda v modernom svete) z roku 1925 spájala históriu vedy a matematiky s jeho koncepciou „organického realizmu“. Tento koncept je kľúčový pre pochopenie Whiteheadovej argumentácie.

Organický realizmus odmieta tradičný pohľad na svet, ktorý vidí veci ako samostatné, nezávislé entity (substancie). Namiesto toho tvrdí, že všetko vo vesmíre je spojené vzájomnými vzťahmi. Whitehead sa inšpiroval prácou Schellinga a vnímal organizmy – dokonca aj atómy – ako seba-organizujúce systémy s určitou mierou skúsenosti a vnútornosti. Aj keď atómy majú len minimálnu úroveň agentúry, Whitehead naznačuje, že všetky seba-organizujúce systémy disponujú nejakým stupňom skúsenosti.

Kvantová fyzika a prelomové myšlienky

Whiteheadove predpovede sa dokonca dotýkajú kvantovej fyziky – hoci táto oblasť bola v jeho dobe ešte len vo svojich začiatkoch. On už vtedy spochybňoval newtonovské koncepty absolútneho priestoru a jednoduchého umiestnenia, čím predpovedal niektoré z kľúčových princípov kvantovej mechaniky.

Whitehead presúva pozornosť od substancií k „nexus of relations“ – sieť vzťahov, kde je vzájomnosť základná. Všetky vzťahy sú skúsenostné a naznačujú, že príčina a následok sa cítia ako niečo („cause and effect“). Každá udalosť (tzv. actual occasion) integruje minulosť s možnosťami a vedie k rozhodnutiam o tom, čím sa stane.

Priestor-čas, vedomie a objektívna nesmrteľnosť

Podľa Whiteheada je priestor a čas emergentné – vznikajú zo vzťahov medzi týmito „actual occasions“, nie sú to preddefinované rámce. Každá udalosť má lokalizovaný prístup k minulosti, ale celá minulosť preteká každým momentom vďaka uniformite prírody. Minulé skúsenosti „perish“ (zaniknú), no sú prenášané ako ovplyvňovanie a prechádzajú zo subjektívnej bezprostrednosti do objektívnej nesmrteľnosti.

A čo je najzaujímavejšie, Whitehead definuje vedomie ako integráciu aktuálnosti a možností – teda schopnosť spájať to, čo sa deje práve teraz, s potenciálmi toho, čím by sme sa mohli stať. Svet je prepojená sieť uzlov („actual occasions“) spojených smerovými hranami reprezentujúcimi príčinné vzťahy.

Záverečné úvahy a odporúčania

Whiteheadova filozofia predstavuje fascinujúci pohľad na vedecký pokrok a povahu reality. Jeho zdôraznenie vzájomnosti, skúsenosti a potenciálu nám umožňuje lepšie pochopiť komplexnosť sveta okolo nás. Jeho argumentácia, že vedci by nemali popierať existenciu účelu a vedomého úsudku, je provokujúca a podnecuje k hlbšiemu premýšľaniu o našom mieste vo vesmíre.

Ak vás zaujímajú tieto myšlienky, odporúčam vám preskúmať ďalšie diela Alfreda Northa Whiteheada a zvážiť, ako jeho filozofia môže ovplyvniť vaše chápanie vedy, filozofie a života samotného. Je to výzva k tomu, aby sme sa pozreli na svet s otvorenou mysľou a priznali komplexitu a vzájomnosť všetkého, čo existuje.

Referencie

• Full episode with Matt Segall: https://youtu.be/DeTm4fSXpbM

Približne 117 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.59 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.