Veda sa nesnaží byť pravdivá: Filozofický pohľad

V tomto fascinujúcom rozhovore s Basom van Fraassenom, ktorý moderuje Curt Jaimungal, sa ponoríme do hlbín vedeckého realizmu a antirealizmu. Diskusia sa točí okolo toho, čo vlastne veda je a aký je jej cieľ. Sellars, prominentný vedec, videl cieľom vedy dosahovanie teórií, ktoré presne opisujú skutočnosť, zatiaľ čo van Fraassen argumentuje, že cieľom je vytvárať empiricky adekvátne teórie – teórie, ktoré fungujú na empirickej úrovni. Tento článok sa pokúsi rozlúštiť tieto komplexné myšlienky a ponúknuť prehľad pre čitateľov, ktorí sa chcú dozvedieť viac o tomto filozofickom sporu.

Kľúčové poznatky

• Dva pohľady na cieľ vedy: Wilfrid Sellars videl cieľom vedu dosahovanie teórií, ktoré presne opisujú skutočnosť. Bas van Fraassen argumentuje, že cieľom je vytvárať empiricky adekvátne teórie.
• Empirická adekvátnosť vs. pravdivosť: Van Fraassen tvrdí, že úspech na empirickej úrovni nezaručuje pravdivosť teórie. Teória môže obsahovať prvky, ktoré nie sú priamo merateľné, a napriek tomu byť empiricky úspešná.
• Rozdiel medzi realizmom a antirealizmom: Realisti veria, že vedecké teórie sa snažia o dosiahnutie pravdy o tom, čo existuje. Antirealisti sú skeptickí k možnosti získať takúto presnú informáciu.
• Common sense realizmus vs. naivný realizmus: Common sense realizmus akceptuje existenciu bežných vecí (skaly, stromy, ľudia), ale odmieta reifikáciu všetkého. Naivný realizmus tvrdí, že každé slovo sa vzťahuje na niečo konkrétne.
• Argument „bez zázrakov“: Argumentuje, že úspech vedy je tak obdivuhodný, že vedecké teórie musia byť aspoň približne pravdivé.

Čo vlastne znamená vedieť?

Podľa Sellarsa by mala veda smerovať k dosiahnutiu teórií, ktoré presne opisujú skutočnosť a vysvetľujú ju. Predstavte si to takto: snažíme sa pochopiť svet okolo nás a vytvoriť modely, ktoré nám umožnia ho lepšie porozumieť. Van Fraassen však argumentuje inak. Pripúšťa, že vedecké teórie môžu byť veľmi užitočné na predpovedaní a vysvetľovaní javov, ale to ešte neznamená, že sú pravdivé v najhlbšom zmysle slova.

Predstavte si napríklad teóriu o atómoch. Je pre nás nesmierne užitočná pri výrobe rôznych produktov a pochopení správania materiálov. Ale môžeme s istotou povedať, že táto teória presne popisuje to, čo atómy „naozaj“ sú? Van Fraassen by pravdepodobne povedal, že nie. Teória je len nástrojom, ktorý nám umožňuje pracovať so svetom okolo nás.

Realizmus vs. Antirealizmus: Hľadáme skutočnosť alebo len fungujúce modely?

Filozofický spor medzi realizmom a antirealizmom sa točí okolo otázky, či vedecké teórie opisujú skutočnosť takú, aká naozaj je. Realisti veria, že áno. Antirealisti sú skeptickí. Argument „bez zázrakov“ tvrdí, že úspech vedy je tak obdivuhodný, že by sa nedal vysvetliť inak ako tým, že vedecké teórie aspoň približne popisujú skutočnosť.

Van Fraassen však argumentuje, že aj keby to nebola pravda, stále môžeme oceniť vedecké teórie za ich praktickú užitočnosť. Môžeme si predstaviť svet ako rozsiahly experiment, v ktorom vytvárame rôzne modely a testujeme ich. Ak model funguje, použijeme ho. Ak nefunguje, vytvoríme nový.

Common sense realizmus: Skaly sú skaly a stromy sú stromy

Van Fraassen sa hlási k Common sense realizmu – presvedčeniu, že bežné veci ako skaly, stromy a ľudia naozaj existujú. Odmieta však naivný realizmus, ktorý tvrdí, že každé slovo musí odkazovať na niečo konkrétne. Napríklad, keď hovoríme o „čísle päť“, nemyslím si, že existuje nejaký konkrétny objekt s názvom „päť“. Číslo päť je len koncept, ktorý používame na opis určitého počtu vecí.

Záverečné úvahy

Diskusia medzi Sellarsom a van Fraassenom nám ukazuje, aké komplexné sú otázky týkajúce sa vedy a jej cieľov. Či už veríme, že veda hľadá pravdu o skutočnosti, alebo či ju vidíme ako nástroj na vytváranie fungujúcich modelov, je dôležité si uvedomiť, že obe perspektívy majú svoje silné stránky.

V budúcnosti by bolo zaujímavé preskúmať, ako sa tieto filozofické myšlienky prejavujú v konkrétnych oblastiach vedy a ako ovplyvňujú naše chápanie sveta okolo nás. Možno, že hľadaním pravdy nie je jediným cieľom – možno je dôležité aj to, aby nám teórie pomáhali žiť lepší život.

Zdroje

• Originálne video
• Bas van Fraassen: Why Science Doesn't Reveal Reality
• ekonomista.com
• Curt Jaimungal | Substack
• Teórie Všetkého s Curtom Jaimungalom
• Curt Jaimungal
• Curt Jaimungal @TOEwithCurt na X
• Pripojte sa na Discord server 💡 Teórií o všetkom s Curtom Jaimungalom!

Približne 164 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.82 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.