Veda a viera: Reflexie profesora Gabrielseho

Prednáška profesora Geralda Gabrielse, známeho svojou prácou s antihmotou, predstavuje fascinujúce prepojenie medzi fyzikou, vierou a hľadaním zmyslu. V Cambridge University, počas Mott Colloquium a Faraday Lecture, sa profesor podelil o svoje myšlienky na tému, ktorá je pre mnohých vedcov neobvyklá – vzťah medzi jeho vedeckým výskumom a kresťanskou vierou. Jeho cesta k tejto téme bola náročná, ako naznačuje aj príbeh o uponáhľanej ceste do Cambridge, no výsledkom je hlboký pohľad na to, ako veda a viera môžu existovať vedľa seba, nie nutne v konflikte.

Kľúčové poznatky

• Antihmota a kvantová fyzika: Profesor Gabrielse sa primárne venuje výskumu antihmoty, kde študuje kvantové skoky elektrónov, meranie magnetických momentov a pokúša sa vytvoriť antiatómy pomocou laserov.
• Výzva hovoriť o viere: Pre profesora je prednášanie o vede a viere odlišné od jeho bežných fyzikálnych prednášok a vníma to ako potenciálny pokles v kariérnom raste.
• Obmedzenia falzifikovania náboženských tvrdení: Profesor zdôrazňuje ťažkosť falzifikovania náboženských vyznaní, na rozdiel od vedeckých, ktoré možno ľahko vyvrátiť experimentmi.
• Boh ako zjav v príbehu o Jóbovi: Inšpiráciu nachádza v biblickom príbehu o Jóbovi, ktorý ukazuje Boha ako aktívne zapojeného do stvorenia a jeho detailov.
• Gravitácia ako Boží odraz: Gravitácia je pre profesora jedným z prejavov Božej moci, ktorá udržuje realitu stabilnú a zabraňuje chaosu.
• Veda a viera nie sú v rozpore: Profesor argumentuje, že Boh verne dodržiava zákony fyziky, čo umožňuje vedcom pracovať bez výrazného narušenia reality.

Veda, viera a hľadanie zmyslu

Profesor Gabrielse sa priznáva k svojmu aktívnemu vedeckému aj osobnému presvedčeniu, pričom si uvedomuje nedostatok literatúry na tému vzťahu medzi vedou a vierou. Jeho prednáška nie je o študovaní tohto vzťahu, ale skôr o zdieľaní svojich osobných skúseností a úvah.

Jednou z kľúčových myšlienok profesora je ťažkosť falzifikácie náboženských tvrdení. Vedecké teórie sú pod neustálou kontrolou experimentov; ak sa výsledky rozchádzajú s predpoveďami, teória je vyvrátená a musí byť revidovaná alebo nahradená. Náboženské vyznania však často nie sú tak ľahko testovateľné. Profesor uvádza príklady, ako mladozemský kreacionizmus alebo božské zasiahnutie, ktoré sa ťažko podrobujú experimentálnemu overovaniu.

Profesor Gabrielse sa inšpiruje biblickým príbehom o Jóbovi, ktorý ukazuje Boha ako aktívne zapojeného do stvorenia a jeho detailov. Tento pohľad na Boha ako milujúceho Stvoriteľa, ktorý sa zaujíma aj o najmenšie detaily svojho diela, je pre profesora zdrojom hlbokej inšpirácie.

Boh v zákone gravitácie a rodinných vzťahoch

Profesor Gabrielse predstavuje metaforu Boha držajúceho svet vo svojich rukách. Táto metafora nie je len o fyzikálnych zákonoch, ako je gravitácia, ktorá udržiava vesmír stabilný, ale aj o princípoch, ktoré vedú k harmonickým rodinným vzťahom. Gravitácia, ako základná sila v prírode, zabezpečuje stabilitu a poriadok vo vesmíre. Podobne, rešpektovanie rodinných vzťahov a dodržiavanie Božích prikázaní vedú k harmónii a šťastiu v živote jednotlivca i spoločnosti.

Profesor tiež zdôrazňuje, že Boh sa teší z ľudského snaženia porozumieť stvoreniu. Vidí v tom prejav Božej lásky a záujmu o svoje dielo. Aj keď sa vedci stretávajú s neúspechmi a prekážkami, Boh si užíva ich snahu a pokusy odhaliť tajomstvá vesmíru.

Odpoveď na výzvy a budúcnosť viery

Profesor Gabrielse vyjadruje obavy ohľadom „inteligentného dizajnu“, ako prístupu k vede, pretože ho považuje za často netestovateľný a potenciálne škodlivý pre vieru. Podľa neho by kresťanstvo malo čeliť vedeckým výzvam s otvorenosťou a dôverou v Božiu múdrosť, rovnako ako to robilo v minulosti pri riešení otázok o tvare Zeme alebo umiestnení Zeme vo vesmíre.

Záverom profesor zdôrazňuje potrebu rešpektu medzi vedcami a veriacimi. Rabidný scientizmus, ktorý sa snaží vnucovať svoje názory na ostatných, je podľa neho rovnako škodlivý, ako nekritické prijímanie náboženských dogiem. Profesor Gabrielse zdieľa osobnú skúsenosť so svojím synom, ktorý bojoval s rakovinou, kde sa modlil a zároveň vyhľadal lekársku pomoc. Táto skúsenosť pre neho ukazuje, že veda a viera nie sú nutne v rozpore, ale môžu sa navzájom dopĺňať.

Odporúčania a úvahy

Prednáška profesora Gabrielseho je pripomienkou toho, že hľadanie zmyslu života môže viesť k prepojeniu viery a vedy. Namiesto toho, aby sme ich považovali za protiklady, môžeme vidieť v nich dve rôzne perspektívy na pochopenie sveta okolo nás. Profesorova úprimnosť a otvorenosť pri zdieľaní svojich osobných skúseností sú inšpiráciou pre všetkých, ktorí sa snažia nájsť harmóniu medzi rozumom a vierou.

Zdroje

• Faraday Institute: https://www.faraday.institute/donate

Približne 186 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.93 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.