Veda a spoločnosť: Rozhovor s Stevom Fullerom

V tomto fascinujúcom rozhovore s renomovaným sociológom vedy Stevom Fullerom sa Brian Keating ponára do komplexného vzťahu medzi vedou a spoločnosťou. Diskusia sa dotýka histórie, súčasných výziev a potenciálnych riešení pre modernú vedeckú prax, pričom skúma dôležitosť filozofie vedy, vplyv paradigiem a potrebu transparentnosti vo financovaní a hodnotení vedeckej práce. Rozhovor tiež odhaľuje paralely medzi súčasnými kontroverziami okolo vedy a "vedeckými vojnovami" z 90. rokov, poukazujúc na to, ako sociálne agendy môžu ovplyvňovať vedecké poznanie.

Kľúčové poznatky

• Sociálna epistemológia: Veda nie je izolovaný proces; jej tvorba a hodnotenie sú silne ovplyvnené spoločenskými faktormi.
• Paradigmy a veda: Thomas Kuhnovo teória paradigiem zdôrazňuje, ako vedecké komunity operujú v rámci zdieľaných rámcov, čo môže viesť k potlačeniu alternatívnych pohľadov.
• Kitzmiller vs. Dover: Tento súdny spor o výučbu evolúcie a kreacionizmu poukazuje na komplexnosť vzdelávacej politiky v USA a potrebu transparentnosti pri prezentácii rôznych vysvetlení.
• Intelligent Design (ID): Fuller argumentuje, že aj keď je kladenie otázok vedeckým teóriám cenné, musí to byť otvorené diskusii a nie skryté pod maskou vedeckého písania.
• Generatívna AI: Umelá inteligencia môže pomôcť prelomiť stereotypy vo vedeckom výskume a revitalizovať stagnujúce oblasti.
• Kriza legitimity: Rastúci počet konšpiračných teórií je podľa Fullera indikátorom hlbokej krízy dôvery v inštitúcie a potreby transparentnosti.

Veda a spoločnosť: Prepojenie, ktoré nemožno ignorovať

Steve Fuller, známy svojou provokujúcou analýzou vzťahu medzi vedou a spoločnosťou, zdôrazňuje, že veda nie je izolovaný ostrov. Jeho študijná oblasť, sociálna epistemológia, sa zameriava na to, ako je poznanie vytvárané sociálne, najmä vo vedeckých disciplínach. Fuller poukazuje na historické príklady nedôvery medzi filozofmi a vedcami (napríklad Galileo), ale zároveň argumentuje, že práve filozofia môže rozšíriť vedecké možnosti prostredníctvom re-examinácie minulých námietok a histórie vedy.

Paradigmy a autoritárstvo vedy

Kľúčovým konceptom, ktorý Fuller často používa, je Thomas Kuhnova teória paradigiem. Kuhn argumentoval, že veda operuje v rámci zdieľaných rámcov – paradigiem – ktoré zahŕňajú teórie, metódy a definície problémov. Tieto paradigmy vytvárajú autoritársku štruktúru, ktorá určuje, kto je "vnútri" a kto "vonku". Fuller tvrdí, že súčasná veda čelí výzvam týmto paradigmatickým systémom, pretože je podrobovaná čoraz väčšej kritike a kontroverzii.

Vrátenie sa k "Viedenským vojnám" a súčasné problémy

Rozhovor sa dotýka paraliel medzi súčasnými kontroverziami okolo vedy a tzv. "vedeckými vojnovami" z 90. rokov. Fuller poukazuje na to, že sociálne agendy môžu ovplyvňovať vedecké poznanie – historicky aj dnes – ale zdôrazňuje potrebu transparentnej diskusie namiesto skrytej manipulácie s vedeckým písaním. Príkladom je nedávny prípad Chandy Prescott Weinsteinovej, ktorá bola menovaná do panelu pre vysokú energiovú fyziku napriek kontroverzii okolo jej názorov na Izrael a podporu Hamasu.

Financovanie vedy a potreba otvorenosti

Fuller tiež kritizuje zmenu vo financovaní vedy, kde sa odkláňa od nefalšovaného odborného posudzovania k verejnej kontrole a prieskumom výskumných priorít fyzikov. Táto zmena bola ovplyvnená sociológmi vedy po studenej vojne. Podobne ako Stephen Weinberg, aj Fuller poukazuje na potrebu zachovať si kritický pohľad na financovanie a hodnotenie vedeckej práce.

Kitzmiller vs. Dover: Súdny spor o kreacionizmus

Rozhovor sa venuje detailnej analýze súdneho sporu Kitzmiller v. Dover (2005), ktorý sa týkal výučby evolúcie a kreacionizmu na amerických školách. Fuller, ako expert svedčiaci v tomto spore, vysvetľuje, prečo takéto prípady často neúspechávajú – pretože alternatívy k vedeckým teóriám sú zvyčajne náboženské texty, ako je Biblia, namiesto skutočných vedeckých argumentov.

Intelligent Design a potreba transparentnosti

Fuller zdôrazňuje, že hoci je kladenie otázok vedeckým teóriám cenné, musí to byť otvorené diskusii a nie skryté pod maskou vedeckého písania. Poukazuje na to, že propagátori Intelligent Design (ID) často prezentujú svoje argumenty ako vedecké, zdôrazňujúc medzery alebo nezodpovedané otázky v evolučnej teórii namiesto explicitného presadzovania náboženskej agendy.

AI a budúcnosť vedeckého výskumu

Fuller vidí potenciál generatívnej umelej inteligencie (AI) ako nástroja na prelomenie stereotypov vo vedeckom výskume. Vďaka analýze celého rozsahu akademickej literatúry bez predsudkov by AI mohla identifikovať prehliadané hypotézy a revitalizovať stagnujúce oblasti.

Zmeny v univerzitách a budúcnosť vzdelávania

Fuller tiež vyjadruje obavy z trendu separácie učiteľských a výskumných pozícií na univerzitách, čo vedie k strate nadšenia a prenosu poznatkov od aktívnych výskumníkov. Zdôrazňuje dôležitosť "akademických osobností" (ako Richard Feynman), ktoré prinášajú jedinečné perspektívy a inšpirujú študentov – kvality, ktoré sa podľa neho strácajú v dôsledku preferovania štandardizovaných metód výučby.

Konšpiračné teórie ako indikátor krízy legitimity

Fuller vidí konšpiračné teórie nie ako inherentne negatívne, ale ako sociologický indikátor "krízy legitimity" – signál nespokojnosti s odpoveďami od etablovaných inštitúcií. Podľa neho je produktívna vedecká ikonosféria (výzva k existujúcim teóriám) možná len v otvorenom a priechodnom prostredí, ktoré umožňuje rozvoj a dôkladné testovanie alternatívnych názorov.

Zdroje:

• Steve Fuller - Twitter
• Steve Fuller - Webstránka

Približne 164 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.82 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.