Veda a skrytosť Boha: Filozofický pohľad

Prednáška profesora Wilsona Poona, ktorá sa uskutočnila 13. februára 2007, predstavuje hlbokú reflexiu nad vzťahom medzi vedou a vierou. Poon skúma historické perspektívy na to, ako vedecké objavy ovplyvnili chápanie Boha, od oslavovania prírody ako prejavu božej slávy až po pocit jeho absentácie v dôsledku pokroku vedy. Prednáška sa nehrá na jednoduché riešenia, ale ponúka komplexný pohľad na to, ako môže vedecký výskum viesť k novým teologickým inštrumentom a hlbšiemu pochopeniu božej prítomnosti vo svete.

Kľúčové poznatky

• Prechod od "vedy vs. náboženstva" k "teológii vedy": Poon kritizuje tradičné poňatie vedeckého a náboženského diskurzu ako protichodného, navrhujúc presun k teólogii vedy, ktorá vidí vieru ako základný rámec pre vedecké poznanie.
• Veda a strata účelu: Pokrok vo vede, od Kopernikovej revolúcie až po mikroskopické objavy, často vedie k pocitu straty účelu a božej absentácie, čo sa odzrkadľuje v dielach autorov ako Hardyho a Londona.
• "Poznanie prostredníctvom konštrukcie": Amos Funkensteinova myšlienka o prechode od kontemplatívneho chápania prírody k "poznaniu prostredníctvom konštrukcie" zdôrazňuje rastúci vplyv ľudskej moci a potenciálne posunutie Boha z oblastí, kde bol kedysi pripisovaný.
• Skrytosť Boha ako naratívna línia: Poon skúma biblický naratív o postupujúcej skrytosti Boha v Starom zákone, ktorý vrcholí Ježišom Kristom – bodom nielen absentovania, ale aj hlbokej prítomnosti.
• Veda ako "dávanie hlasu bezhlasým": Vedci, podobne ako Ježiš, odhaľujú pravdy tým, že sa venujú a interpretujú aspekty stvorenia, ktoré boli predtým nepočuté alebo neviditeľné.

Historické perspektívy: Od slávy v nebi k pocitu absentácie

Prednáška začína históriou chápania vzťahu medzi vedou a vierou. Citáty z Písma, konkrétne zo Žalmu 19 ("Nebá sú prejavom slávy Boha"), ilustrujú historické presvedčenie, že vedecké poznanie môže posilňovať vedomie o božej prítomnosti. Tento pohľad zastávali aj významné osobnosti ako Maxwell, ktorý videl Božie dielo zreteľne odzrkadlené v prírodných zákonoch.

Avšak, s postupujúcim vedeckým pokrokom sa objavili perspektívy, ktoré vyjadrujú pocit božej absentácie. Thomas Hardyho báseň "Katedrála" je typickým príkladom, kde vedecké objavy, ako napríklad Kopernikove orbitálne zákony a objav nových hviezd, vedú k pochybnostiam o existencii Boha.

Veda, poznanie a posunutie božej sféry vplyvu

Poon sa zaoberá myšlienkou "poznania prostredníctvom konštrukcie", ktorú formuloval Amos Funkenstein. Táto teória naznačuje prechod od pasívneho kontemplatívneho chápania prírody k aktívnemu poznaniu získavanému prostredníctvom tvorby a manipulácie s ňou. Tento posun, podľa Poona, vedie k rastúcemu pocitu ľudskej moci a potenciálnemu "posunutiu" Boha z oblastí, ktoré boli predtým pripisované božiemu pôsobeniu – napríklad v oblasti liečenia alebo porozumenia prírode.

Newtonova predstava o Bohovi ako sile, ktorá udržuje stabilitu slnečnej sústavy, je kontrastovaná s Laplaceovou otázkou "Kde je Boh vo vašich rovnícách?". Tento prechod od vedeckého vysvetľovania prostredníctvom božského pôsobenia k vysvetľovaniu prostredníctvom čistých vedeckých princípov predstavuje zásadnú zmenu v chápaní vzťahu medzi vedou a vierou.

Skrytosť Boha: Biblický naratív a vedecká interpretácia

Prednáška sa dotýka biblickej témy skrytosti Boha, ktorá je prepojená s postupujúcim odhaľovaním v Starom zákone. Tento naratív vrcholí Ježišom Kristom, ktorý predstavuje bod nielen absentovania, ale aj hlbokej prítomnosti. Poon navrhuje, že vedecký výskum môže prispieť k novým teologickým inštrumentom a hlbšiemu pochopeniu božej prítomnosti vo svete.

Podobne ako Ježiš dával hlas bezhlasým, vedci odhaľujú pravdy tým, že sa venujú a interpretujú aspekty stvorenia, ktoré boli predtým nepočuté alebo neviditeľné. Biolog Bar MTO je príkladom vedeckého objavu, ktorý prináša nové poznanie o svete okolo nás.

Zameranie na netradičné tvory: Hľadanie božej slávy vo všetkom stvorení

Poon zdôrazňuje potrebu zamerať sa na aspekty stvorenia, ktoré nie sú tradične považované za relevantné pre ľudí – ako sú vírusy alebo sopky. Tento prístup odráža biblický vzor, kde proroci ako Jeremiáš upozrňovali na zdánlivo bezvýznamné časti stvorenia. Podľa Denysa de la Haye je rozpoznávanie božej slávy spojené s pochopením a oceňovaním všetkých aspektov stvorenia, nielen tých krásnych alebo užitočných.

Záver: Prítomnosť Boha v hmote a potreba komunity viery

Prednáška končí myšlienkou o prítomnosti Boha v hmote, ktorá je vyjadrená prostredníctvom P.S.C.'s poznámky o tom, že "to, čo stretáva naše ja, neznamená ani úplnú absenciu, ani zjavnú prítomnosť božskú, ale prítomnosť Boha sa spotrebuje všetko." Poon zdôrazňuje potrebu kombinácie interpretácie Písma a vedeckého prieskumu, ktoré sú zakorenené v komunite viery ("slovo a sviatosť"), aby sme mohli rozpoznávať božiu prítomnosť.

Referencie z popisu videa:

• Basil of Cesaria
• John Horton
• Thomas Hardy (Cathedral)
• Tycho Brahe
• Kepler
• Galileo
• Hooke (Micrographia)
• Goethe (The Sorrows of Young Werther)
• Jack London
• Amos Funkenstein
• Thomas RS
• Pierre-Simon Laplace
• Bonhoeffer
• Bar MTO
• Denys de la Haye
• P.S.C

Približne 211 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.06 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.