Umenie stávania sa: nájsť miesto a zasadiť korene
Umenie stávania sa spočíva v reakcii na svet, zakoreňovaní v komunite a dôvere v cyklus rastu. Podobne ako semená potrebujeme prostredie, aby sme mohli rozvíjať svoju kreatívnu silu a prispievať k zlepšeniu sveta.
Michael Johnson vo svojom TEDx prednese predniesol zaujímavú úvahu o tom, že sme v podstate semená – nositelia kreatívnej sily, ktorá túži rásť. Jeho prejav nás vyzýva, aby sme sa stali súčasťou komunity a reagovali na jej potreby, pretože práve v tomto spočíva skutočné umenie stávania sa. Johnson poukazuje na dôležitosť neviditeľnej práce, ktorá sa deje pod povrchom – rastu koreňov, ktoré stabilizujú pôdu a umožňujú rozkvet.
Kľúčové poznatky
- Semená a umelci. Podobne ako semená potrebujú pôdu na rast, aj my, ako ľudia a umelci, potrebujeme komunitu a prostredie, v ktorom môžeme rásť a rozvíjať sa.
- Reakcia je základ. Skutočné umenie vzniká z reakcie na svet okolo nás – z pocitov, bolesti, radosti či potreby.
- Podzemná práca. Väčšina kreatívneho procesu prebieha neviditeľne, v tichu a príprave. Práve táto podzemná práca je však základom rozkvetu.
- Hľadanie miesta. Je dôležité nájsť miesto, kde môžeme byť užitoční a kde sú naše zručnosti potrebné.
- Cyklus rastu. Umelci a komunita prechádzajú cyklami rastu, úpadku a opätovného rozkvetu. Dôležité je dôverovať tomuto procesu.
Rast začína v tichosti
Johnson hovorí o semene v sáčku – niečom bezmocnom a neužitočnom. Aplikuje to na nás, ľudí: keď sme izolovaní od komunity, nemôžeme rásť. Skutočný rast začína v tichosti, v momente, keď sa z ničoho náhle objaví iskra, impulz alebo reakcia na svet okolo nás. Je to ako semeno, ktoré potrebuje pokoj a ticho, aby mohlo zakoreniť.
Umelci ako nositelia kreatívnej sily
Podľa teórie, ktorú Johnson uvádza, rastliny vytvorili zvieratá, aby pomáhali šíriť svoje semená. Podobne aj my, umelci, sme nositeľmi kreatívnej sily, ktorá sa snaží preniesť do sveta a zakoreniť sa. Sme kanály, cez ktoré preteká životná energia a hľadá miesto, kde môže rásť niečo nové.
Reagovať na svet okolo nás
Skutočné umenie nevzniká z kontroly a usmerňovania, ale z reakcie na svet. Je to odpoveď na potreby prostredia alebo komunity. Johnson poukazuje na kontrast medzi mestským životom v New Yorku a rovnováhou medzi budovami a stromami v Chattanooge. Aj v betónovej džungli však príroda dokáže preniknúť všade – stromy rastú cez betón, kvety kvitnú na strechách.
Podzemná práca a dôvera v cyklus
Johnson zdôrazňuje, že väčšina práce umelcov je neviditeľná. Korene rastlín rastú pod zemou a ich práca nie je viditeľná, no je nevyhnutná pre stabilizáciu pôdy. Podobne aj my by sme mali dôverovať procesu tvorby, aj keď výsledok nie je hneď viditeľný. Je dôležité zostať ostražití, sledovať, čo prichádza a odchádza, pretože práve v tom spočíva podstata kreativity.
Kvet rozkvetu a príprava na budúcnosť
Kvet je iba malou časťou celého procesu. Dôležité je zamyslieť sa nad svojím životom – nad víťazstvami, prehrami a všetkým, čo sa nachádza medzi nimi. Väčšinu času strávime v procese stávania sa, v príprave na to, čo má prísť. Je dôležité zostať pripojení k našim komunitám a ponúknuť svoje zručnosti a pomoc.
Zodpovednosť za svet okolo nás
Johnson končí svoj prejav výzvou k akcii – vyzýva nás, aby sme sa zamysleli nad svojou rolou v svete a rozhodli sa, či sme pripravení zasadiť korene. Pôda sveta je zničená a potrebuje našu pomoc. Ak sa odvážime zasadiť sa do tejto pôdy, môžeme pomôcť vytvoriť niečo lepšie pre všetkých.
Záverečné úvahy
Michael Johnson nám pripomína, že umenie stávania sa je neustálym procesom rastu a transformácie. Je to o dôvere v cyklus života, o prijímaní neviditeľnej práce a o hľadaní miesta, kde môžeme byť užitoční a prispieť k zlepšeniu sveta okolo nás. Nechajme sa inšpirovať jeho slovami a nechajme svoje korene rásť hlboko do komunity.
Zdroje
Približne 143 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.72 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()