Teória schémy pozornosti a vedomie: Prečo si myslíme, že máme „niečo navyše“
Veda o mysli sa snaží pochopiť, prečo máme subjektívne zážitky – tzv. ťažký problém. Teória schémy pozornosti (AST) Graziana naznačuje, že mozog vytvára modely pozornosti, ktoré vedú k ilúzii vedomia a presvedčeniu o existencii niečoho „navyše“ v našich mozgoch.
Nedávno som sa ponoril do fascinujúcej diskusie s Curtom Jaimungalom o podstate vedomia, konkrétne o tom, ako môže Grazianova teória schémy pozornosti (Attention Schema Theory-AST) ponúknuť nový pohľad na takzvaný „ťažký problém“ vedy o mysli – prečo máme subjektívne zážitky. Jaimungal presvedčivo argumentuje, že namiesto toho, aby sme sa snažili vysvetliť, ako vzniká vedomie z hmoty, mali by sme sa pýtať, prečo si myslíme, že existuje niečo „navyše“ v našich mozgoch. Táto teória nám umožňuje lepšie porozumieť tomu, prečo máme pocit, že sme viac než len súbor neurónov a synapsí.
Kľúčové poznatky
- Rozdiel medzi mechanikou a „ťažkým problémom“: Vedci sa snažia pochopiť, ako funguje mozog (mechanika), ale „ťažký problém“ spočíva v tom, prečo z tejto činnosti vzniká subjektívny zážitok.
- Hybridný prístup: Najlepšie výsledky by mohol priniesť kombinovaný prístup využívajúci vyššiu mentálnu aktivitu, globálny pracovný priestor a teóriu integrovanej informácie (IIT).
- Teória schémy pozornosti ako riešenie „ťažkého problému“: Grazianova AST je sľubným kandidátom na vysvetlenie toho, prečo si myslíme, že existuje niečo viac ako len hmota.
- „Veverička v hlave“: Tento názorný príklad ilustruje, ako môžeme veriť v iracionálne veci napriek dôkazom o opaku.
Teória schémy pozornosti: Prečo si myslíme, že máme vedomie?
Grazianova teória schémy pozornosti tvrdí, že mozog vytvára model (schému) toho, ako funguje jeho vlastná pozornosť. Tento model nie je presný obraz reality, ale skôr užitočná aproximácia, ktorá nám umožňuje predikovať a ovládať naše správanie. Podľa Jaimungalovej interpretácie Grazianovho výskumu, táto schéma pozornosti vytvára ilúziu vedomia – pocit, že existuje niečo „vnútri“ nášho mozgu, čo sleduje a kontroluje naše myšlienky a pocity.
Predstavte si pacienta, ktorý je presvedčený, že v jeho hlave žije veverička. Napriek tomu, že vieme, že to nie je pravda, pacient naozaj cíti, že tam tá veverička je. Grazianova teória naznačuje, že náš mozog vytvára podobné modely – schémy – o tom, ako funguje pozornosť, a tieto schémy nás vedú k presvedčeniu, že existuje niečo viac ako len mechanické procesy.
Dan Dennett a limitácie vysvetľovania
Jaimungal pripomína prácu Dana Dennetta, ktorý sa zaoberal podobnými otázkami, hoci neponúkol konkrétny neurónový mechanizmus. Grazianova teória sa s Dennettovými myšlienkami v mnohých smeroch stretáva a ponúka možnosť vysvetliť, prečo si myslíme, že máme subjektívne zážitky, namiesto toho, aby sme sa snažili priamo vysvetliť samotné vedomie.
Dissolving the Question vs. Explaining It
Jaimungal zdôrazňuje, že AST neposkytuje nevyhnutne úplné vysvetlenie vedomia, ale skôr môže „rozpustiť“ otázku tým, že vysvetlí, prečo si myslíme, že existuje niečo viac. Podľa teórie sa ľudia budú aj naďalej sťažovať a nebudú spokojní so samotným vysvetlením, pretože ich vedomie je založené na schéme pozornosti, ktorá vytvára ilúziu subjektívneho zážitku.
Záverečné úvahy
Teória schémy pozornosti predstavuje fascinujúci pohľad na problém vedomia a ponúka nový smer pre výskum. Namiesto toho, aby sme sa snažili vysvetliť samotné subjektívne zážitky, by sme mali zamerať svoju pozornosť na to, prečo si myslíme, že existuje niečo „navyše“ v našich mozgoch. Možno je kľúčom pochopenie toho, ako náš mozog vytvára modely seba samého a svojej pozornosti. Táto teória nám umožňuje lepšie porozumieť tomu, prečo máme pocit, že sme viac než len súbor neurónov a synapsí.
Referencie
- Graziano, M. S. (2011). The attention schema theory of consciousness. Consciousness and Cognition, 20(3), 417-429.
- Aaron Schurger: https://youtu.be/yDDgDSmfS6Q
Približne 171 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.86 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()