Tajomná história: Mandát Neba – Nový pohľad na vznik civilizácií

V poslednej prednáške „Tajomnej histórie“ profesor Jiang predstavuje fascinujúcu alternatívnu teóriu o vzniku civilizácií. Odmieta tradičný marxistický pohľad, ktorý vidí civilizáciu ako výsledok prebytočného poľnohospodárstva a následného rozvoja spoločnosti. Namiesto toho tvrdí, že ľudia boli inherentne náboženskí, umelecky zdatní a schopní vedeckého myslenia ešte pred vznikom komplexných civilizácií. Profesor Jiang nás prevedie históriou od prvých náboženských sídel až po vzostup mestských centier a rozvoj písma, pričom zdôrazňuje, že civilizácia nie je o pokroku, ale skôr o systéme navrhnutom na udržanie hierarchickej kontroly.

Kľúčové poznatky

• Alternatívny pohľad: Civilizácie nevznikli vďaka poľnohospodárstvu, ale skôr vznikali náboženské centrá a následne sa rozvíjali.
• Temple Elity: Vládu preberajú kňazské elity, ktoré začnú využívať svoje postavenie na vlastný prospech.
• Vzostup miest: Miesta strategicky umiestnené pri obchodných cestách sa stávajú mestami a rozvíjajú „templové ekonomiky“.
• Písmo ako nástroj kontroly: Písmo vzniká z potreby evidovať príspevky do templov a riadiť obchod.
• Mýty na ospravedlnenie hierarchie: Mýty sú vytvárané a upravované, aby legitimizovali moc vládnucej triedy.
• Inverzia histórie: História sa opakuje – egalitárske spoločnosti sa postupne stávajú hierarchickými.

Od náboženských sídel k mestským centrám

Podľa profesora Jianga začali civilizácie v malých náboženských osadách ako Göbekli Tepe. Tieto miesta boli centrami rituálov a komunitných stretnutí. Poľnohospodárstvo sa vyvinulo neskôr, aby zabezpečilo dostatok potravín na podporu týchto aktivít. Postupom času kňazské elity získali moc a začali ju využívať na vlastný prospech. Tieto elity často žili v luxuse a neposkytovali služby ľudu, čo viedlo k migrácii a vzniku nových sídel.

Niektoré z týchto sídiel sa nachádzali pri strategických obchodných cestách a stali sa významnými mestami. Vznikli tak „templové ekonomiky“, kde každý člen spoločnosti prispieval zdrojmi (najmä potravinami) do templov, ktoré potom rozdeľovali na verejné práce a iné potreby. Správa týchto ekonomík si vyžadovala písmo, aby sa sledovali príspevky, obchod a racionovanie.

Mýty ako nástroj kontroly a legitimizácie moci

Ako hierarchie v mestách rástli, začali sa vytvárať mýty na ospravedlnenie ich postavenia. Profesor Jiang zdôrazňuje, že tieto mýty nie sú o pravde, ale skôr o manipulácii populáciou a legitimizácii moci vládnucich elít. Príkladom je posun od uctievania Matky Bohyne (symbolizujúcej rovnováhu a harmóniu) k uctievaniu Otca Boha (symbolizujúceho boj, vykorisťovanie a ťažkú prácu).

Podobne ako v epose o Gilgamešovi, kde kráľ slúži svojmu ľudu, aby dosiahol večnú slávu, aj v skutočnosti sa mýty vytvárali tak, aby presvedčili ľudí o tom, že ich vládcovia sú vybraní a majú právo na moc. Profesor Jiang poukazuje na to, ako sa príbehy menili a upravovali v priebehu času, aby posilňovali postavenie elít a kontrolovali populáciu.

Inverzia histórie: Od rovnosti k hierarchii

Profesor Jiang argumentuje, že história prebieha v cykle inverzie – egalitárske spoločnosti sa postupne stávajú hierarchickými. Tento proces je poháňaný mocenským bojom a snahou o kontrolu. Príkladom je „Debate between Sheep and Grain“, kde elity presadzujú poľnohospodárstvo ako nadradené, čím nútia ľudí opustiť slobodnejší nomádsky životný štýl.

Zdieľané korene civilizácií

Štyri najstaršie civilizácie – Egypt, Mezopotámia, Indus Valley a Čína – mali prekvapivo veľa spoločného. Všetky sa nachádzali v podobných zemepisných šírkach, blízko hlavných riek a s prístupom k moru pre obchod. Profesor Jiang tvrdí, že tieto civilizácie boli vzájomne prepojené prostredníctvom obchodu a vytvorili základ pre to, čo dnes nazývame „západnou civilizáciou“. Samária (dnes Sýria) bola strategicky umiestnená v centre globálneho obchodu a miesto, kde vzniklo písmo.

Závery a úvahy

Profesor Jiangova teória predstavuje provokujúci pohľad na vznik civilizácií. Namiesto tradičného pohľadu na pokrok a rozvoj zdôrazňuje dôležitosť náboženstva, mýtov a mocenských štruktúr pri formovaní ľudskej histórie. Jeho argumentácia nás núti zamyslieť sa nad tým, či je civilizácia skutočne o pokroku alebo len o systéme na udržanie hierarchickej kontroly.

Referencie

• Hesiod: Theogony
• Epic of Gilgamesh
• Enuma Elish
• Debate between Sheep and Grain

Približne 201 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.01 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.