Svet ADHD: Nové postrehy zo sveta výskumu

Na Slovensku sa vyše dvadsaťtisíc ľudí stretáva s komplikáciami spojenými s poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), čo predstavuje výzvu nielen pre samotných pacientov, ale aj pre ich rodiny a odborníkov, ktorí sa snažia nájsť účinné riešenia. Podľa najnovších objavov z výskumného sveta, ktoré boli diskutované vo videu doktora Russella Barkleyho, existuje niekoľko nových poznatkov, ktoré môžu poskytnúť nové pohľady na manažment a pochopenie ADHD.

Kľúčové poznatky

• Účinnosť akupunktúry pri ADHD: Doterajší výskum naznačuje, že akupunktúra môže byť účinná pri znižovaní niektorých príznakov ADHD u detí aj dospievajúcich, najmä v oblasti impulzivity a hyperaktivity. Avšak, súčasné štúdie postrádajú potrebnú kontrolu a randomizáciu.
• Genetika a kardiometabolické riziká: Výskum ukazuje, že osoby s vyšším genetickým rizikom pre ADHD majú tiež vyššiu predispozíciu na metabolické poruchy, ako je cukrovka 2. typu a vysoký cholesterol.
• Kortikálne rozdiely v mozgoch mladých dospelých: Nové štúdie naznačujú, že rozdiely v štruktúre mozgu, ktoré sú známe u detí s ADHD, pretrvávajú aj v mladosti, čo potvrdzuje trvajúce vývojové odchýlky.
• Vplyv psychostimulantov na ženy s ADHD: Ženy s ADHD vykazujú rôzne reakcie na liečbu stimulačnými liekmi počas rôznych fáz menštruačného cyklu, čo naznačuje potrebu personalizovanejšieho prístupu v liečbe.

Potenciál akupunktúry v liečbe ADHD

Akupunktúra sa čoraz viac dostáva do popredia ako alternatívna metóda v liečbe ADHD, a to najmä v kombinácii so zaužívanými metódami. Výskum publikovaný v časopise „Complementary Therapies in Medicine“ však ukazuje, že hoci akupunktúra môže zlepšiť impulzívne a hyperaktívne symptómy, jej účinnosť a bezpečnosť zatiaľ neboli dostatočne potvrdené kontrolovanými štúdiami. Kombinácia s inými terapiami, ako je metylfenidát, ponúka prísľub zmiernenia vedľajších efektov, no potreba viac preskúmaných štúdií zostáva.

Genetické riziko a jeho dôsledky

Významná štúdia zahŕňajúca takmer 400 000 participántov zistila, že vyššie genetické riziko pre ADHD je prepojené s náchylnosťou na viaceré metabolické ochorenia. To zdôrazňuje, že ADHD nie je izolovaná porucha, ale môže byť súčasťou širšieho spektra zdravotných komplikácií. Tieto objavy predznamenávajú možnosť, že genetické testovanie môže v budúcnosti zohrať dôležitú rolu v odhaľovaní rizika nielen pre ADHD, ale aj pre súvisiace zdravotné problémy.

Vytrvalé rozdiely v štruktúre mozgu

Výskum publikovaný v časopise „Brain Imaging and Behavior“ demonštruje pretrvávajúce abnormality v štruktúre mozgu u mladých dospelých s ADHD, konkrétne v oblasti kortikálneho riednutia. Tieto výsledky nadväzujú na predchádzajúce zistenia u detí, takže ponúkajú nový pohľad na otázku, ako rozdiely v mozgu môžu ovplyvniť behaviorálne a kognitívne schopnosti v neskoršom veku.

Menštruačný cyklus a odpoveď na liečbu

Review článok v časopise „Progress in Neuro-Psychopharmacology and Biological Psychiatry“ poukazuje na potrebu zohľadniť menštruačný cyklus u žien užívajúcich psychostimulanty. Zistilo sa, že efektívnosť liečby môže kolísať v závislosti od hladín estrogénu a progesterónu, čo vyžaduje individuálnu modifikáciu liečebného postupu v rôznych fázach cyklu.

Odporúčania na záver

Výskum nám otvára nové perspektívy v chápaní ADHD, no upozorňuje aj na stále existujúce medzery. Opatrnosť a zdravý skepticizmus sú potrebné, kým nebudú k dispozícii ďalšie presvedčivé dôkazy. Rodičia a pacienti by mali úzko spolupracovať s odborníkmi, aby zabezpečili najlepšie možné riešenia pre každodenný život ovplyvnený ADHD.

Odkazy na štúdie:

1. Akupunktúra a manažment ADHD: https://doi.org/10.1016/j.ctim.2025.103163
2. Genetika a kardiometabolická riziká: https://doi.org/10.1101/2025.03.11.25323757
3. Kortikálne rozdiely u mladých dospelých: https://link.springer.com/article/10.1007/s11682-025-00994-y
4. Vplyv psychostimulantov na menštruujúce ženy: https://doi.org/10.1016/j.pnpbp.2025.111261

Veríme, že tieto informácie vás inšpirujú k ďalšiemu skúmaniu a diskusii o ADHD, a pomôžu zvýšiť povedomie o tejto komplexnej poruche.

Približne 148 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.74 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.