Spory o fyziku: Vedec, ktorý tvrdí, že čas neexistuje

V posledných rokoch sa vedy venujeme rozsiahlym otázkam o podstate času. Nové video od Curta Jaimungalho s Julianom Barbourom prináša fascinujúci pohľad na teóriu, ktorá spochybňuje 170-ročné predstavy o tom, ako čas funguje. Barbourova myšlienka, že „čas je ilúzia“ a to, čo vnímame ako čas, je skôr interpretácia meniaceho sa tvaru vesmíru, otvára nové perspektívy na pochopenie reality. V tomto článku preskúmame kľúčové poznatky z videa a ponoríme sa do hlbín tejto revolučnej teórie.

Kľúčové poznatky

• Čas ako ilúzia: Julian Barbour tvrdí, že to, čo vnímame ako čas, nie je skutočný parameter vesmíru, ale skôr interpretácia statických konfigurácií.
• Shape Dynamics: Vesmír neevolvuje cez čas, ale mení sa jeho tvar, a naše vnímanie času pramení z týchto zmien.
• Zvyšujúci sa poriadok: Barbourove modely predpovedajú nárast komplexity vo vesmíre, čo je v rozpore s druhým zákonom termodynamiky (rast entropie).
• Machov princíp a holistická fyzika: Všetko vo vesmíre je prepojené a na pochopenie pohybu je potrebné zohľadniť celý systém.
• Komplexita ako miera rozmanitosti: Matematický výraz, ktorý charakterizuje rozloženie častíc v priestore bez potreby externého meradla.

Barbourova teória tvarov (Shape Dynamics) a výzva konvenčnej fyzike

Julian Barber už viac ako päťdesiat rokov nezávisle vyvíja svoju revolučnú teóriu, ktorá spochybňuje základné predstavy o čase. Jeho kľúčová myšlienka spočíva v tom, že čas nemusí byť skutočný parameter vesmíru, ale skôr produkt nášho vnímania. Podľa Barboura to, čo vnímame ako plynúci čas, je vlastne interpretácia statických konfigurácií – rôznych tvarov, ktoré vesmír neustále nadobúda.

Tento pohľad vedie k zaujímavým implikáciám. Ak čas nie je základný parameter, potom vesmír neevolvuje cez čas, ale mení sa jeho "tvar". Tento koncept je známy ako Shape Dynamics a naznačuje, že to, čo vnímame ako pohyb a zmenu, je skôr rozdiel medzi rôznymi statickými konfiguráciami.

Machov princíp a holistický pohľad na vesmír

Barbourova teória sa opiera aj o myšlienky Ernsta Macha, ktorý kritizoval Newtonove predstavy o absolútnom priestore a čase. Mach zdôrazňoval „holistický“ pohľad na fyziku, podľa ktorého je potrebné zohľadniť celý vesmír pri pochopení pohybu. Tento holistický prístup je v súlade s Barbourovou myšlienkou o tvaroch, kde každá konfigurácia existuje v kontexte celku.

Komplexita a rozmanitosť: Kľúč k pochopeniu vesmíru?

V rámci Shape Dynamics sa objavuje koncept „komplexity“ – matematického výrazu, ktorý charakterizuje rozloženie častíc v priestore bez potreby externého meradla alebo stupnice. Tento koncept je priamo spojený s Leibnizovou filozofiou, ktorá hovorí o tom, že vesmír by mal byť „rozmanitejší ako akýkoľvek iný možný vesmír“.

Použitím komplexity ako miery rozmanitosti vedci môžu skúmať rôzne konfigurácie častíc a pochopiť, ako sa vesmír vyvíja smerom k väčšej komplexite. To priamo spochybňuje druhý zákon termodynamiky, ktorý predpovedá rast entropie (poriadku). Barbourove modely naopak naznačujú, že vesmír sa stáva riadnejším a komplexnejším.

Newtonovské Veľké Tresky a kozmologický princíp

Barbourova teória tiež ponúka zaujímavý pohľad na pôvod vesmíru. Podľa jeho modelov začína vesmír v extrémne rovnomernom stave – tzv. „Newtonovských Veľkých Treskoch“ – a postupne sa vyvíja smerom k väčšej komplexite. Tento proces je v súlade s kozmologickým princípom, ktorý hovorí, že veľké časti vesmíru vyzerajú podobne bez ohľadu na to, kde sa nachádzame.

Pravdepodobnosti a kvantová gravitácia: Nové cesty výskumu

V posledných rokoch sa vedci snažia nájsť teóriu kvantovej gravitácie, ktorá by spájala kvantovú mechaniku s všeobecnou relativitou. Barbourova teória ponúka alternatívny prístup, ktorý sa vyhýba potrebe vlnových funkcií a Planckovej konštanty. Namiesto toho navrhuje používať komplexitu ako mеру pravdepodobnosti pre rôzne tvary vesmíru.

Zmysel matematiky a úvahy o existencii

V závere videa sa autor zamýšľa nad úlohou matematiky pri definovaní štruktúry vesmíru a vyjadruje obdiv k elegancii matematického poriadku. Poukazuje na etymologické korene kľúčových pojmov ako „vzorec“ (pochádzajúci od slova „otec“), „hmota“ („matka“) a „chaos“ (spojený s medzerami alebo priepastiami), čím naznačuje, že tieto koncepty môžu reprezentovať základné prvky reality.

Odporúčania a zamyslenia

Barbourova teória predstavuje radikálnu výzvu konvenčnej fyzike a otvára nové cesty pre pochopenie podstaty času a vesmíru. Hoci sa môže zdať abstraktná a náročná na pochopenie, jej implikácie sú hlboké a môžu viesť k revolúcii v našom chápaní reality.

Je dôležité pokračovať v skúmaní týchto myšlienok a podporovať nezávislý výskum ako ten, ktorý vykonáva Julian Barbour. Jeho práca nám pripomína, že fyzika je stále plná neobjavených tajomstiev a že naše predstavy o vesmíre sú len dočasné aproximácie skutočnosti.

Dôležité odkazy:

• Julian Barbour – The Janus Point: https://www.amazon.com/Janus-Point-New-Theory-Time/dp/0465095461
• Relational Concepts of Space and Time (Julian Barbour): https://www.jstor.org/stable/687224
• The Theory of Gravitation (Paul Dirac): https://www.jstor.org/stable/100497

Približne 270 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.35 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.