Ruská občianska vojna: príčiny, priebeh a dôsledky

Video od The Armchair Historian nám ponúka komplexný pohľad na ruskú občiansku vojnu, ktorá zúrila v rokoch 1917-1922. Táto krvavá poéma nasledovala po februárovej revolúcii a následnom októbrovom prevrate boľševikov. Článok sa zaoberá príčinami konfliktu, kľúčovými postavami, priebehom vojny a jej dlhodobými dôsledkami pre Rusko a svet. Ide o komplexnú udalosť plnú zrady, ideologických sporov a brutálneho násilia, ktorá formovala 20. storočie.

Kľúčové poznatky

• Príčiny: Občianska vojna nevznikla náhodne. Bola výsledkom hlbokých sociálnych, ekonomických a politických problémov v Rusku, ktoré sa zintenzívnili počas prvej svetovej vojny.
• Boľševici vs. Protiboľševici: Hlavnými aktérmi boli boľševici (červení) vedení Leninom a ich oponenti – „bieli“ – koalícia rôznych skupín, vrátane cárovských podporovateľov, liberálov a menšinových národností.
• Československá légia: Jej osud je fascinujúci príbeh o vojenských jednotkách, ktoré sa ocitli v strede konfliktu a bojovali za vlastnú nezávislosť.
• Brutalita a teror: Občianska vojna bola charakterizovaná rozsiahlym násilím na oboch stranách, vrátane masových popráv, hladomorov a etnických čistiek.
• Dôsledky: Víťazstvo boľševikov viedlo k vzniku Sovietskeho zväzu a k nastoleniu komunistickej diktatúry, ktorá ovplyvnila politický vývoj Ruska a sveta na nasledujúce desaťročia.

Príčiny občianskej vojny: Zmes nespokojnosti a revolúcie

Rusko v predvečer prvej svetovej vojny čelilo obrovským problémom. Autokratická vláda cára, ekonomické nerovnosti, sociálne nepokoje a porážky na fronte viedli k všeobecnej nespokojnosti obyvateľstva. Februárová revolúcia v roku 1917 zvrhla cársky režim, ale vytvorila vákuum moci. Do hry vstúpili rôzne politické sily, ktoré bojovali o kontrolu nad krajinou.

Októbrová revolúcia vedená boľševikmi pod Leninovým vedením situáciu ešte viac zhoršila. Boľševici sa ujali moci a začali realizovať radikálnu socialistickú agendu, čo vyvolalo odpor mnohých skupín v spoločnosti.

Hlavné strany konfliktu: Červení vs. Bieli

Červení: Boľševici (Ruská komunistická strana) boli vedení Leninom a Trockým. Kontrolovali hlavné mestá a priemyselné centrá, mali lepšiu organizáciu a disciplínu vďaka silnej vojenskej sile – Červenej armáde.

Bieli: Protiboľševici predstavovali širokú koalíciu rôznych skupín:

• Cárovskí podporovatelia (monarchisti)
• Liberáli a demokrati
• Menšinové národnosti (Ukrajinci, Poliaci, Pribaltijci), ktoré túžili po nezávislosti. Bieli boli často roztrieštení a nemali jednotnú stratégiu, čo im zhoršovalo pozíciu v boji proti boľševikom.

Československá légia: Boj za slobodu uprostred chaosu

Československá légia bola zložená z českých a slovenských vojakov, ktorí boli zaradení do ruskej armády počas prvej svetovej vojny. Po februárovej revolúcii sa legionári rozhodli bojovať za nezávislosť Československa. Ich osud bol však tragický – ocitli sa v strede občianskej vojny a stali sa obeťou boľševického teroru. Legionári boli obvinení z konšpirácie, ich velitelia popravení a mnohí boli zajatí a mučení.

Brutalita a teror: Čas krvavých excesov

Ruská občianska vojna bola jednou z najbrutálnejších vojen v histórii. Na oboch stranách došlo k rozsiahlym masovým popravám, hladomorom a etnickým čistkám. Boľševici zaviedli „červenú teroru“, ktorá si vyžiadala desiatky tisíc nevinných obetí. Bieli tiež neboli bez viny – na ich území boli prenasledovaní boľševickí sympatizanti a menšinové národnosti.

Dôsledky: Vznik Sovietskeho zväzu a komunistická diktatúra

Víťazstvo boľševikov v roku 1922 viedlo k vzniku Sovietskeho zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Leninova vláda zaviedla „vojenský komunizmus“, ktorý si vyžiadal ďalšie obete a utrpenie. Neskôr bola nastolená Nová ekonomická politika (NEP), ktorá umožnila čiastočný návrat k trhovému hospodárstvu, ale politický systém zostal komunistickou diktatúrou.

Zdroje:

• Bradley, J.F.N. “The Allies and the Czech Revolt against the Bolsheviks in 1918.” The Slavonic and East European Review 43, no. 101 (1965): 275-292.
• Byard, Roger. “The Execution of the Romanov family at Yekaterinburg.” Forensic Science Medicine and Pathology (2020): 1-5.
• Chamberlin, William Henry. “The First Russian Revolution.” The Russian Review 26, no. 1 (1967): 4-12.
• Figes, Orlando. “The Red Army and Mass Mobilization during the Russian Civil War 1918-1920.” Past & Present, no. 129 (1990): 168-211.
• Suny, Ronald. Flag Unfurled: History, Historians, and the Russian Revolution. Verso Books, 2017.

Približne 174 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.87 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.