Rozpad spoločností: Pohľad na súčasnú krízu

Predošlý diel série Tajomstvá histórie sa venoval vzostupu monoteizmu a jeho vplyvu na vznik moderných štátov. Dnes sa ponoríme hlbšie do fascinujúcej, no zároveň znepokojujúcej témy: prečo spoločnosti stúpajú a padajú? Profesor Jiang nám predstavuje tri kľúčové teórie, ktoré vysvetľujú tento cyklický proces, a ponúka alarmujúci pohľad na súčasný stav globálnej civilizácie. Zdá sa, že viaceré indikátory – od vojenských konfliktov po environmentálne problémy a ekonomický pokles – smerujú k naznačovanému rozpadu.

Kľúčové poznatky

• Globálny pokles: Súčasný stav sveta je charakterizovaný zvýšeným počtom konfliktov, environmentálnymi problémami, klesajúcou pracovnou morálkou, nízkou pôrodnosťou (s výnimkou Izraela a Gruzínska), znižujúcou sa úrovňou životnej úrovne, zdravotnými ťažkosťami a poklesom sociálnej súdržnosti.
• Tri teórie rozpadu: Financovanie spoločnosti (Thomas Piketty), prebytok elít (Peter Turchin) a civilizačný cyklus života (Oswald Spengler).
• Kombinovaná teória: Elity kontrolujú spoločnosť prostredníctvom financií, ideológie a spravodajstva. Vzťahy medzi elitami, manažérmi strednej triedy a pracovníkmi sú hierarchické.
• Fázy spoločnosti: Spoločnosti prechádzajú fázami vzostupu (otvorenosť, demokracia), poklesu (byrokracia) a rozpadu (autoritarizmus).
• Predpovede pre Západ: Profesor Jiang predpovedá úbytok slobody, ekonomický kolaps, zvýšenú imigráciu, občianske konflikty a „hlúpe“ zahraničné vojny.

Financovanie spoločnosti: Od tvorby bohatstva k špekuláciám

Thomas Piketty vo svojej knihe Kapitál v 21. storočí argumentuje, že kapitalizmus sa postupne posúva od vytvárania skutočného bohatstva k generovaniu peňazí prostredníctvom špekulácií a finančných transakcií. Tento proces vedie k vzniku monopolov a narušeniu rovnováhy medzi reálnou ekonomikou a finančnými trhmi. Vzniká tak odtrhnutie od skutočnej hodnoty a produktivity, čo v konečnom dôsledku oslabuje základnú ekonomickú štruktúru spoločnosti.

Prebytok elít: Boj o moc a konkurencia

Peter Turchin predstavuje teóriu prebytku elít, ktorá tvrdí, že rozpad spoločností je často spôsobený prílišným počtom silných jedincov bojujúcich o obmedzené pozície moci. Tento boj môže viesť k konfliktom a revolúciám. James B. Calhounova „krysia utópia“ slúži ako ilustratívny experiment, kde prebytok potravy a pohodlia viedol nie k prosperite, ale k intenzívnej konkurencii o status a dominanciu medzi jednotlivými skupinami.

Civilizačný cyklus života: Od dediny po mega-mesto

Oswald Spengler navrhol koncept civilizačného cyklu života, podľa ktorého spoločnosti prechádzajú predvídateľnými fázami vývoja – od jednoduchých dedín cez mestá až po rozsiahle mega-mestá. S postupom času sa však v spoločnosti stávajú dominantnými individualizmus, abstrakcia a „rent-seeking“ správanie (snaha o zisk bez pridanej hodnoty), čo vedie k jej nevyhnutnému úpadku.

Kombinovaná teória: Spojenie financií, elít a civilizačného cyklu

Profesor Jiang integruje tieto tri teórie do komplexnejšieho modelu. Elitné rodiny kontrolujú spoločnosť prostredníctvom financií, ideológie (vrátane náboženstva) a spravodajských sietí. Táto štruktúra je hierarchická: na vrchole sú elitné rodiny, pod nimi manažéri strednej triedy a nakoniec pracujúci ľudia. Spoločnosť prosperuje, keď elity motivujú pracovníkov prostredníctvom demokracie a inovácií. Pokles nastáva, keď elity produkujú viac detí usilujúcich sa o moc, čo vedie k vykorisťovaniu pracovníkov zo strany manažérov („rent-seeking“). Rozpad je potom často sprevádzaný frakčným konfliktom a zhoršením vplyvom vonkajších síl.

Zmeny v spoločnosti: Od súhlasu k donúteniu

Profesor Jiang zdôrazňuje, že vzostup spoločnosti je poháňaný súhlasom a jednotou, zatiaľ čo pokles vedie k manipulácii elít a nakoniec k donucovaniu. Tento posun sa dá ilustrovať jednoduchým príkladom: rozhodovanie o obede – od otvorenej diskusie a hlasovania až po sofistikovanú manipuláciu a v konečnom dôsledku aj násilné uplatňovanie vôle.

Predpovede pre Západ: Čo nás čaká?

Profesor Jiang ponúka znepokojujúce predpovede pre západnú civilizáciu v nasledujúcich 5 až 20 rokoch: úbytok demokracie a slobody, ekonomický kolaps, zvýšená imigrácia, občianske konflikty a „hlúpe“ zahraničné vojny. Tieto udalosti sa môžu vyskytnúť v ľubovoľnom poradí a pravdepodobne budú zhoršovať súčasné sociálne a politické napätie.

Upozornenie na rozptýlenie: Vojna ako nástroj kontroly

Profesor Jiang upozorňuje, že vlády často využívajú vojnu ako prostriedok na odvrátenie pozornosti od vnútorných problémov spoločnosti a zabránenie revolúcií. V tomto kontexte je dôležité si uvedomiť, že analýza rozpadu spoločností sa nesústredí na morálne hodnotenia, ale skôr na pochopenie mechanizmov moci a ich vplyvu na vývoj civilizácie.

Odporúčania a úvahy

Predstavené teórie a predpovede nás nútia k hlbokému zamysleniu nad súčasným stavom sveta a smerovaním, ktorým sa vydávame. Je nevyhnutné kriticky analyzovať mocenské štruktúry, podporovať transparentnosť a zodpovednosť vládnych inštitúcií a aktívne sa podieľať na budovaní odolnejšej a spravodlivejšej spoločnosti.

Referencie

• Thomas Piketty: Kapitál v 21. storočí
• Peter Turchin: Vojna a mier a vojna: Vzostup a pád impérií
• C. Wright Mills: Elita moci (https://archive.org/details/dli.ernet.507694)
• Substack post profesora Jianga: https://predictivehistory.substack.com/p/secret-history-2-measuring-the-resilience

Približne 179 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.90 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.