Rozdelené mysle: Tajomstvo vedomia a ilúzia „ja“
Rozdelené mysle? Diskusia s Harrisom, Penroseom a Scottovou odhaľuje ilúziu „ja“ a skúma vedomie prostredníctvom výskumu rozdeleného mozgu a pamäti. Mozog sa neustále premodeluje, čo ovplyvňuje náš pocit identity a sebavnímanie.
Nedávno som si pozrel fascinujúci rozhovor medzi Samom Harrisom, Rogerom Penroseom a Sophie Scottovou, ktorý sa zaoberá jednou z najväčších záhad – povahou vedomia a ilúziou „ja“. Diskusia prenikla hlboko do neurovedy, filozofie a osobnej skúsenosti, čím nám ponúkla pohľad na to, čo vlastne znamená byť sebavedomý. Od rozdelenej mysle po vzťah medzi pamäťou a identitou – toto je prehľad toho, čo som sa dozvedel.
Kľúčové poznatky
- Vedomie ako základ: Všetci diskutéri súhlasia s tým, že vedomie je jedinou vecou vo vesmíre, ktorá nemôže byť ilúziou. Aj keby bola realita simulácia alebo sen, samotné vedomie zostáva skutočné.
- Ilúzia odlišného „ja“: Sam Harris argumentuje, že pocit bytia odlišnou, nezmeniteľnou osobou je pravdepodobne ilúziou. To, čo vnímame ako „ja“, nemá fyzické sídlo v mozgu a môže byť stratené prostredníctvom meditácie alebo psychedelických skúseností.
- Rozdelené mysle: Výskum rozdeleného mozgu (split-brain research) ukazuje, že oddelenie hemisfér môže viesť k dvom samostatným vedomostiam a potenciálne aj dvom „ja“.
- Pamäť a identita: Pamäť zohráva dôležitú úlohu pri vytváraní nášho pocitu identity. Spája naše minulé zážitky a vytvára príbeh, ktorý definuje to, kým sme.
- Mozog ako „vy“: Sophie Scott zdôrazňuje, že mozog, neustále sa premodelujúci prostredníctvom učenia a skúseností, je v skutočnosti to, čo nás tvorí.
Rozdelené mysle: Hranice „ja“
Diskusia začala provokatívnou myšlienkou, že pocit bytia odlišným „ja“, ktoré sleduje svet zvnútra, môže byť len ilúziou. Harris argumentuje, že tento pocit nemá žiadne fyzické zakotvenie v mozgu a je možné ho stratiť prostredníctvom introspekcie alebo alterovaných stavov vedomia.
Výskum rozdeleného mozgu predstavil fascinujúci prípad pacientov, ktorí podstúpili operáciu na oddelenie hemisfér. Títo pacienti často vykazovali dve odlišné sféry vedomia, čo vedie k otázke: Čo vlastne tvorí „ja“, keď je mozog rozdelený?
Pamäť a kontinuita: Ako si spájame minulosť so súčasnosťou
Roger Penrose poukázal na dôležitosť pamäte pri vytváraní nášho pocitu identity. Naše spomienky nás spájajú s minulosťou, vytvárajú príbeh o tom, kým sme boli a ako sa dostali do bodu, v ktorom teraz sme. Sophie Scott pridala pohľad neurovedy, zdôrazňujúc neustále premodelovanie nášho mozgu a obnovu buniek – čo naznačuje, že naše telo sa neustále obnovuje.
Zaujímavý príklad predstavoval aj muž s vážnou amnéziou, ktorý si nemohol vytvárať nové spomienky. Napriek tomu si zachoval základné poznatky o svojej identite a bol schopný vykonávať procedurálne úlohy. To naznačuje, že pamäť nie je nevyhnutne potrebná pre základný pocit „ja“, ale je kľúčová pre kontextualizáciu tohto ja v svete a reguláciu emócií.
Viaceré „ja“?
Diskusia sa presunula k zaujímavej otázke, či môže mať jedna osoba viacero aspektov osobnosti počas času. Príklady ako schizofrénia (viacero vnútorných hlasov) a Cotardov syndróm (pocit mŕtvosti alebo myšlienky o smrti) boli predstavené ako potenciálne dôkazy pre existenciu viacerých „ja“ v jednom mozgu.
Sophie Scott tiež zdôraznila sociálny aspekt formovania „ja“. Náš pocit seba je ovplyvnený tým, ako sa na nás pozerajú ostatní a ako sami seba vidíme v kontexte spoločnosti. Osobná anekdota o tom, ako ju krátky záchvat hnevu po nehode dramaticky zmenil jej stav vedomia, ilustruje, aký silný môže byť vplyv emócií na naše sebavnímanie.
Záverečné úvahy a odkazy
Rozhovor s Harrisom, Penroseom a Scottovou nám ponúkol hlboký pohľad do zložitosti vedomia a ilúzie „ja“. Zatiaľ čo presná povaha vedomia zostáva záhadou, diskusia naznačuje, že náš pocit bytia odlišnou osobou môže byť len konštrukciou mozgu, formovanou pamäťou, skúsenosťami a sociálnymi interakciami.
Je fascinujúce zamyslieť sa nad tým, či sme skutočne jedinou, nepretržitou entitou alebo sériou rôznych „ja“, ktoré sa menia v čase. Tieto otázky nás nútia prehodnotiť naše predstavy o tom, kým sme a čo znamená byť sebavedomý.
Odkazy:
- The Institute of Art and Ideas: https://iai.tv/
- Iai Academy: https://iai.tv/iai-academy/courses
Približne 180 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.90 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()