Roger Penrose a jeho najväčšia nedokonalosť vo výskume vedomia
Rozhovor s Rogerom Penrosem sa dotýka hlbokých otázok o vedomí, slobodnej vôli a vzťahu medzi matematikou, fyzikou a mysľou. Penrose priznáva nedokonalosti vo vlastných prácach a predstavuje zaujímavé pohľady na experimenty s časovaním vedomia.
V tomto fascinujúcom rozhovore s legendárnym fyzikom Rogerom Penrosem, ktorý sa uskutočnil v podcaste Curt Jaimungal’s TOE, sú rozoberané hlboké filozofické otázky o vedomí, slobodnej vôli a vzťahu medzi matematikou, fyzikou a mysľou. Penrose, známy svojimi prácami na teórii relativity a kvantovej mechanike, zdieľa svoje úvahy o výskume vedomia, priznáva sa k nedokonalostiam vo vlastných prácach a predstavuje zaujímavé pohľady na experimenty s časovaním vedomia. Rozhovor ponúka jedinečný pohľad do mysle jedného z najvýznamnejších vedcov nášho času.
Kľúčové poznatky
- „The Emperor's New Mind“: Penrose priznal, že písanie jeho knihy „The Emperor's New Mind“ bolo motivované skôr túžbou, ako pochopením toho, ako mozog dokáže využívať kvantové javy.
- Libetove experimenty a slobodná vôľa: Experimenty Benjamina Libeta, ktoré skúmajú časovanie vedomia a slobodnej vôle, sú pre Penroseho stále fascinujúce, hoci ich opakovanie je dnes pravdepodobne obmedzené.
- Schurgerova reinterpretácia: Neurovedec Aaron Schurger ponúkol novú interpretáciu Libetových experimentov, ktorá znižuje časovanie vedomia na približne 50 milisekúnd a spochybňuje predpoklad o nevysvetliteľnej vôli.
- Tri svety a tri záhady: Penroseho model pozostáva z troch prepojených svetov – matematického, fyzikálneho a mentálneho – ktoré sú spojené tromi „záhadami“.
Hľadanie kvantového vedomia: Od nervových impulzov k platonickému priestoru
Penrose sa priznal, že jeho prvotná fascinácia neurofyziológiou, vrátane Hodgkin-Huxleyho modelu prenosu nervových signálov, ho nakoniec sklamala. Pôvodne dúfal, že v mozgu nájde miesto, kde by mohlo dôjsť ku kolapsu kvantovej vlny, ale túto myšlienku sa mu nepodarilo potvrdiť. V knihe „The Emperor's New Mind“ dokonca uviedol slabú sekciu o kryštáloch, ktorú považoval skôr za výhovorku než za definitívny záver.
Libetove experimenty s časovaním vedomia predstavujú pre Penroseho stále zdroj fascinácie. Experiment zistil, že reakcia na stimuláciu prsta je takmer okamžitá, zatiaľ čo stimulácia senzorickej časti mozgu má oneskorenie približne pol sekundy. Zaujímavý bol aj výsledok, keď stimulácia mozgu po stimulácii prsta spôsobila pocit v mozgu, ale nie na prste.
Slobodná vôľa a 50 milisekúnd: Nový pohľad na Libetove experimenty
Penrose spochybňuje súčasný názor, že vedomé rozhodnutia (napríklad úder do pingpongovej loptičky) trvajú pol sekundy. Na základe vlastnej skúsenosti tvrdí, že tento proces je oveľa rýchlejší. Aaron Schurger ponúkol novú interpretáciu Libetových experimentov, ktorá naznačuje, že „readiness potential“ (potenciál pripravenosti) nie je nevyhnutne indikátorom nevysvetliteľného rozhodovania, ale skôr koreláciou bez príčinnej súvislosti. Schurger používa analógiu s meraním zdravotného stavu pred ochorením – samotné zistenie nespôsobuje chorobu. Táto reinterpretácia vedie k zmene v chápaní časovania vedomia, ktoré sa môže zredukovať na približne 50 milisekúnd.
Tri svety a tri záhady: Penroseho model reality
Penrose predstavuje svoj komplexný model, ktorý pozostáva z troch prepojených svetov: matematického, fyzikálneho a mentálneho. Každý zo svetov je spojený s „tromi záhadami“, ktoré vyžadujú hlboké filozofické a vedecké skúmanie. Matematika a fyzika sú úzko prepojené, ale len časť matematiky sa ukazuje ako relevantná pre fyzický svet – krása matematických konceptov nezaručuje ich praktickú využiteľnosť. Podobne, iba časť fyzického sveta vykazuje znaky vedomia.
Penrose tiež objasňuje svoj pohľad na platonický priestor, ktorý chápe ako entitu existujúcu nezávisle od nás a ktorá je večná a statická (nečasová).
Záverečné úvahy a odporúčania
Rozhovor s Rogerom Penrosem ponúka neoceniteľný pohľad do oblasti výskumu vedomia. Jeho ochota priznať sa k nedokonalostiam vo vlastných prácach a jeho otvorenosť novým interpretáciám, ako je Schurgerova reinterpretácia Libetových experimentov, podčiarkuje dynamickú povahu vedeckého poznania. Penroseho model troch svetov predstavuje komplexný rámec pre pochopenie vzťahu medzi matematikou, fyzikou a mysľou.
Pre tých, ktorí sa zaujímajú o hlbšie ponorenie do tohto fascinujúceho sveta, odporúčame preštudovať Penroseovu knihu „The Emperor's New Mind“ a sledovať ďalšie rozhovory s Aaronom Schurgerom. Tieto zdroje poskytnú rozsiahlejšie pochopenie konceptov diskutovaných v tomto rozhovore a podnietia k vlastnej filozofickej úvahe o povahe vedomia a slobodnej vôle.
Zdroje
- Originálne video
- Roger Penrose: The Big Bang Was Not The Beginning
- ekonomista.com
- Curt Jaimungal | Substack
- Teórie Všetkého s Curtom Jaimungalom
- Curt Jaimungal
- Curt Jaimungal @TOEwithCurt na X
- Pripojte sa na Discord server 💡 Teórií o všetkom s Curtom Jaimungalom!
Hodnotenie článku:
Roger Penrose a jeho najväčšia nedokonalosť vo výskume vedomia
Osoby v článku
Knihy v článku
Približne 159 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.80 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()