Rámovanie mysle: Cesta umelca s bipolárnou poruchou
Umelec Keith Wasserman zdieľa príbeh svojej manickej epizódy počas snehovej búrky a ako umenie pomáha zvládať bipolárnu poruchu. Koláže vizualizujú tok myšlienok, pričom princíp „mushin“ podporuje spontánnosť. Dôležité je kultivovať zdravý vzťah so svojou mysľou.
V tomto fascinujúcom vystúpení na TEDx Portsmouth sa umelec a pedagóg Keith Wasserman podelí o príbeh svojej prvej manickej epizódy počas snehovej búrky v roku 1996. Jeho cesta k pochopeniu a prijatiu bipolárnej poruchy, a následne aj využívanie umenia ako nástroja na zvládanie tejto diagnózy, je inšpiratívna a plná hlbokých myšlienok o kreativite, duševnom zdraví a sile synchronicity. Wasserman nám ukazuje, že aj v chaose mysle sa dá nájsť poriadok a krása, ak si s ňou vieme vytvoriť zdravý vzťah.
Kľúčové poznatky
- Prvá epizódka: Keithova prvá manická fáza nastala počas silnej snehovej búrky v New Yorku, keď sa stratil v pocite nekonečného spojenia a synchronicity.
- Umenie ako terapia: Koláže, ktoré vytvára, sú jeho spôsobom, ako vizualizovať a spracovávať myšlienky prebiehajúce v jeho mysli – akýsi sebaportrét zachytený na papieri.
- Mushin: prítomnosť bez úsudku: Princíp Zen budhistickej praxe „mushin“ (prázdna myseľ) mu pomáha byť plne prítomný a spontánny pri tvorbe umenia, bez prekážok sebahodnotenia.
- Vzťah s vlastnou mysľou: Najdôležitejšie je kultivovať zdravý vzťah so svojou mysľou, či už prostredníctvom umenia alebo iných aktivít.
Snehová búrka a prvá epizódka
Keith sa vrátil do New Yorku po polročnom pobyte v lese, kde hľadal svoju tvorivú dušu. Silná snehová búrka prerušila život v meste a Keith sa ocitol uprostred bielej krajiny, prežíval pocit nekonečnej možnosti a synchronicity. Rozhovory s priateľmi mali neobyčajný hĺbku a dokonca aj náhodné stretnutia na staniciach metra boli plné zvláštneho významu. Táto intenzívna skúsenosť ho viedla do stavu, kedy nemohol zaspať, čo nakoniec vyústilo do 5-dňovej prebdenej noci a následnej hospitalizácie v nemocnici Bellevue.
