Psychológia zla a pamäť: Rozhovor s Júliou Shaw
Psychologička Júlia Shaw v rozhovore odhalila znepokojivé fakty o zločinnosti, pamäti a manipulácii. Ukázalo sa, že fantázie o zabití sú bežnejšie, než si myslíme a pamäť je krehká – dá sa ovplyvniť aj implantovať falošné spomienky.
V poslednej časti podcastu s Lexom Fridmanom sa objavila Júlia Shaw, uznávaná kriminálna psychologička a autorka niekoľkých bestsellerov. Rozhovor ponúkol fascinujúci pohľad do mysle zločincov, mechanizmov pamäti a vplyvu spoločnosti na naše správanie. Od fantázií o zabití až po manipuláciu s pamäťou – Shaw odhalila znepokojivé, no zároveň poučné fakty, ktoré nás nútia zamyslieť sa nad povahou zla a našimi vlastnými kognitívnymi sklonmi.
Kľúčové poznatky
- Fantázie o zabití sú bežnejšie, než si myslíme: Výskumy ukazujú, že významný počet ľudí (70% mužov a viac ako 50% žien) má fantázie o zabití.
- „Temná tetráda“: Zlo nie je binárne označenie, ale kontinuum zločinného správania reprezentované štyrmi vlastnosťami: psychopatia, sadizmus, narcizmus a Machiavellizmus.
- Vplyv prostredia: Prostredie a socializácia majú zásadný vplyv na naše správanie – oveľa viac ako dedičné predispozície.
- Dehumanizácia a de-individualizácia: Zločinci často dehumanizujú svoje obete a de-individualizujú seba, čo im umožňuje odsunúť zodpovednosť za svoje činy.
- Pamäť je krehká: Naša pamäť nie je spoľahlivý záznam minulosti, ale skôr konštrukcia, ktorá sa môže ľahko deformovať a ovplyvniť.
- Manipulácia s pamäťou: Je možné implantovať falošné spomienky pomocou sugestívnych otázok, čo má vážne dôsledky pre justičný systém a spoločnosť ako celok.
Temná tetráda: Pochopenie zločinného správania
Júlia Shaw predstavila koncept „temnej tetrády“, ktorý opisuje kontinuum zločinného správania. Psychopatia, sadizmus, narcizmus a Machiavellizmus nie sú samostatné diagnózy, ale skôr vlastnosti, ktoré sa môžu vyskytovať v rôznych stupňoch u rôznych ľudí. Čím vyššie skóre človek dosiahne vo všetkých štyroch oblastiach, tým je pravdepodobnejšie, že bude prejavovať škodlivé správanie. Dôležité je zdôrazniť, že mnohí ľudia môžu mať niektoré z týchto vlastností bez toho, aby spĺňali klinické kritériá pre diagnózu. Pochopenie tohto kontinua nám umožňuje lepšie porozumieť príčinám zločinnosti a hľadať účinnejšie spôsoby prevencie.
Pamäť: Namiesto záznamu – konštrukcia?
Shaw zdôraznila, že pamäť nie je spoľahlivý záznam minulých udalostí, ale skôr dynamická konštrukcia, ktorá sa neustále mení a deformuje. Výskumy ukazujú, že väčšina autobiografických spomienok obsahuje nepresnosti a môžu byť ovplyvnené sugestívnymi otázkami alebo informáciami. Šokujúcim zistením je aj to, že je možné implantovať falošné spomienky pomocou techník sugestívneho vypočúvania – dokonca aj o významných udalostiach v živote človeka. V kontexte AI a deepfakes sa táto krehkosť pamäti stáva ešte znepokojivejšou, pretože je možné vytvárať realistické falošné videá, ktoré môžu ľudí presvedčiť o existencii udalostí, ktoré nikdy neprebehli.
Dehumanizácia a empatia: Cesta k porozumeniu zlu
Shaw argumentuje, že namiesto označovania zločincov za „zlé“, je potrebné rozvíjať tzv. zlú empatiu – snažiť sa pochopiť psychologické faktory, ktoré vedú k škodlivému správaniu. Dehumanizácia obetí a de-individualizácia páchateľov sú bežné mechanizmy, ktoré umožňujú zločincom odsunúť zodpovednosť za svoje činy. Rozvíjanie empatie voči zločincovi neospravedlňuje ich konanie, ale môže nám pomôcť lepšie porozumieť príčinám zločinnosti a hľadať účinnejšie spôsoby prevencie.
Kinseyho škála a sexualita: Pohľad na spektrum
Rozhovor sa venoval aj téme sexuality a predstavil Alfreda Kinseyho prácu, ktorá zmenila pohľad na sexuálnu orientáciu ako na kontinuum (Kinseyho škála od 0 do 6) namiesto binárneho rozdelenia. Shaw tiež predstavila Kleinovu sexuálnu orientačnú mriežku, ktorá umožňuje hlbšiu sebareflexiu a pochopenie vlastných preferencií. Zdôraznila dôležitosť viditeľnosti LGBTQ+ komunít ako prostriedok boja proti dehumanizácii a získania právnej ochrany.
Zhrnutie a úvahy
Rozhovor s Júliou Shaw ponúkol cenné poznatky o zločinnosti, pamäti a vplyve spoločnosti na naše správanie. Upozornil nás na krehkosť našej pamäti, potenciál manipulácie a potrebu rozvíjať empatiu voči ľuďom, ktorí sa dopustili škodlivých činov. Je dôležité si uvedomiť, že zlo nie je vždy výsledkom inherentnej zloby, ale často produktom prostredia, socializácie a psychologických faktorov. Pochopenie týchto mechanizmov nám môže pomôcť lepšie predchádzať zločinnosti a budovať spravodlivejšiu spoločnosť.
Referencie a odkazy:
- Lex Fridman Podcast #483 Transcript: https://lexfridman.com/julia-shaw-transcript
- Julia Shaw – Dr. Julia Shaw: https://www.drjuliashaw.com/
Približne 338 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.69 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Hodnotenie článku:
Psychológia zla a pamäť: Rozhovor s Júliou Shaw
Osoby v článku
Komentáre ()