Prihlásiť sa Odoberať
Filozofia

Psychológia fašizmu: Moc, narcizmus a štátne režimy

Psychológia moci: Nová analýza odhaľuje, ako narcizmus a túžba po dominancii ovplyvňujú štáty a geopolitiku. McLaren argumentuje, že fašizmus je metóda získania moci, nie len ideológia.

Psychológia fašizmu: Moc, narcizmus a štátne režimy
Photo by Kelly Sikkema/Unsplash

Nedávno som sa ponoril do fascinujúcej diskusie s Dr. Niállom McLarenom, kde sme preskúmali hlboké spojenie medzi individuálnou psychológiou a politickým správaním štátov. Video "The FASCIST Core Of The Euro-Atlantic Regimes" od Neutrality Studies predstavuje provokatívny pohľad na to, ako sa tendencia k dominancii a narcistické sklony prejavujú v geopolitike a môžu viesť k autoritárskym režimom. McLaren argumentuje, že fašizmus nie je len formou vlády, ale skôr metódou získania a upevnenia moci, ktorá sa môže objaviť v rôznych politických systémoch.

Kľúčové poznatky

  • Fašizmus ako metóda: Fašizmus nie je systém, ale spôsob dosiahnutia a udržania moci.
  • Narcissizmus a dominancia: Narcistické tendencie v kombinácii s túžbou po moci predstavujú nebezpečenstvo pre spoločnosť.
  • Biocognitívny model: McLarenov vlastný biocognitívny model integruje myseľ a telo, čím ponúka komplexnejší pohľad na psychologické procesy.
  • Dominancia v medzinárodných vzťahoch: Štáty sa usilujú o dominanciu z dôvodu inherentnej ľudskej túžby po nej.
  • Vojenský systém a narcizmus: Vojenské inštitúcie môžu posilňovať narcistické sklony u rekrútov.
  • Aestetika fašizmu: Fašizmus má aj estetickú stránku, často spojenú s glorifikáciou mužského tela a homoerotickými motívmi.

Hĺbková analýza: Psychológia moci a štátnych systémov

Dr. McLaren začína tým, že definuje fašizmus nie ako politický systém (ako napríklad socializmus alebo kapitalizmus), ale ako metódu získania a upevnenia moci. Táto metóda sa môže prejavovať v rôznych formách vlády, čo znamená, že fašistické prvky môžu existovať aj v demokratických systémoch, ak nie sú dostatočne kontrolované. Kľúčovým faktorom je akumulácia moci v rukách jednotlivca alebo skupiny.

McLaren sa zameriava na psychologický aspekt tohto fenoménu a poukazuje na úlohu narcizmu a túžby po dominancii. Podľa jeho názoru, ľudská tendencia usilovať o vyššie postavenie v hierarchii je univerzálna a prejavuje sa vo všetkých spoločnostiach – od detských ihrísk až po korporácie a štáty. Narcistickí jedinci aktívne hľadajú dominanciu a pozornosť, čo môže viesť k nebezpečným situáciám, ak sú tieto sklony spojené s mocou.

Vojenský systém je podľa McLarena prostredím, ktoré môže narcistické tendencie posilňovať. Uniformy, fyzická príprava a pocit príslušnosti k skupine môžu viesť k nafúknutému pocitu vlastnej dôležitosti a presvedčeniu o nadradenosti. Tento efekt je ešte zosilnený v systémoch, kde sú odmeny za poslušnosť a potrestanie pre nesúhlas.

Politický režim

Dominancia ako hnacia sila histórie

McLaren argumentuje, že túžba po dominancii nie je len individuálnou vlastnosťou, ale aj základným faktorom ovplyvňujúcim medzinárodné vzťahy. John Mearsheimer tvrdí, že medzinárodné vzťahy sú anarchické práve preto, lebo štáty usilujú o dominanciu. McLaren však tento argument preformuluje a tvrdí, že štáty sa snažia o dominanciu pretože ľudia inherentne túžia po nej.

História je plná príkladov, kde túžba po dominancii viedla k agresívnym krokom a podmaneniu iných národov. Napríklad britská kolonializácia Austrálie bola priamočiarym úsilím o získanie kontroly nad územím a potlačenie pôvodného obyvateľstva. Podobne aj súčasné geopolitické napätie medzi rôznymi mocnosťami je čiastočne poháňané túžbou po dominancii a ovplyvnení na globálnej úrovni.

Paradox hierarchie a morálne posuny

McLaren poukazuje na paradox, ktorý vzniká z neustáleho snaženia o stúpanie v hierarchii: človek sa zároveň bojí pádu. Tento konflikt medzi túžbou po moci a strachom pred stratou sebavedomia vytvára napätie, ktoré môže ovplyvňovať morálne hodnoty jednotlivcov. Tí, ktorí sa snažia o povýšenie, môžu racionalizovať nerovnosti a uprednostniť vlastný úspech pred spravodlivosťou a rovnosťou.

Zameranie na obete ako nástroj kontroly?

McLaren tiež naznačuje, že zneužívanie statusu obety môže byť manipuláciou s cieľom dosiahnuť kontrolu nad inými. Poukazuje na príklad Izraela, ktorý podľa neho využíva svoju minulosť a postavenie obety na ospravedlnenie agresívnych krokov.

Odpor voči multipolarite a neoliberalizmus ako fašistická túžba po dominancii

Západná nespokojnosť s multipolárnym svetom, v ktorom existuje viacero mocných štátov, podľa McLarena vedie k agresívnemu správaniu a vnímaniu hrozieb zo strany iných krajín. Neoliberalizmus je tiež chápaný ako prejav fašistickej túžby po dominancii, len vyjadrený ekonomickými termínmi.

Zameranie na psychologické korene problémov

McLarenova práca ponúka cennú perspektívu na pochopenie zložitých politických a sociálnych javov. Namiesto toho, aby sa sústredil len na vonkajšie faktory, preskúma hlboké psychologické korene týchto problémov a poukazuje na úlohu individuálnej motivácie a túžby po moci.

Zameranie na psychologické korene problémov

McLarenova práca ponúka cennú perspektívu na pochopenie zložitých politických a sociálnych javov. Namiesto toho, aby sa sústredil len na vonkajšie faktory, preskúma hlboké psychologické korene týchto problémov a poukazuje na úlohu individuálnej motivácie a túžby po moci.

Záver: Zamyslenie a odporúčania

Dr. McLarenova analýza je provokatívna a núti nás zamyslieť sa nad tým, ako psychologické faktory ovplyvňujú naše politické systémy a medzinárodné vzťahy. Pochopenie týchto mechanizmov môže byť kľúčové pre budovanie spravodlivejšej a mierumilovnejšiej spoločnosti. Je dôležité si uvedomiť, že fašizmus nie je len ideológia, ale aj psychologický fenomén, ktorý sa môže prejavovať v rôznych formách a ovplyvňovať správanie jednotlivcov i štátov.

Odporúčania:

  • Dôkladne si preštudujte McLarenove knihy: "Theories in Psychiatry", "Natural Dualism and Mental Disorder", "Anxiety" a "Narcisso-Fascism".
  • Sledujte ďalšie videá od Neutrality Studies, ktoré sa zaoberajú podobnými témami.
  • Zamyslite sa nad tým, ako sa túžba po dominancii prejavuje vo vašom vlastnom živote a v spoločnosti okolo vás.

Zdroje:

Približne 234 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.17 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.

Čítať ďalej

Komentáre ()

Mastodon