Profesor Jana Plichtová: Psychológia spoločnosti a jazyka
Profesor Jany Plichtovej práca odhaľuje, ako jazyk formuje naše myslenie a ovplyvňuje sociálne reprezentácie demokracie. Jej výskum skúma stereotypy, kategórie a vzťahy medzi menšinami a väčšinou pre inkluzívnu spoločnosť.
V tomto videu sa dozvedáme o životnej ceste a vedeckom prístupe prof. PhDr. Jany Plichtovej, PhD., jednej z najvýznamnejších osobností modernej slovenskej psychológie. Od začiatkov v Akadémii vied cez pôsobenie na Filozofickej fakulte UK až po spoluprácu so Fakultou sociálnych a ekonomických vied, jej práca bola vždy orientovaná na hlboké pochopenie spoločenských procesov, jazyka a jeho vplyvu na myšlienky. Video ponúka pohľad do jej vedeckej kariéry, pedagogického prístupu a úsilia o reformu vysokoškolského vzdelávania a budovanie inkluzívnej spoločnosti.
Kľúčové poznatky
- Vplyv Adorna: Profesor Plichtová bola silne ovplyvnená výskumom autoritárskej osobnosti od Ericha Adorna, čo ju viedlo k štúdiu stereotypov, konformity a rigidity ako znakov náchylných na autoritárske ideológie.
- Jazyk a kategorizácia: Jej výskum sa zameriava na to, ako jazyk formuje naše myslenie a procesy kategorizácie, pričom poukazuje na to, že kategórie nie sú vždy jasne definované, ale často pripomínajú rodinné podobnosti.
- Dôležitosť písania: Profesor Plichtová zdôrazňuje dôležitosť písania ako nástroja rozvoja kritického myslenia a sebareflexie.
- Nomádne vs. anomické skupiny: Aplikuje Moskovisioovu teóriu o "nomádnych" (sebaistých) a "anomických" (nejasných) skupinách, čím ukazuje, že aj menšiny môžu ovplyvňovať väčšinu, ak sú sebavedomé.
- Reprezentácie demokracie: Viedla európske projekty skúmajúce sociálne reprezentácie demokracie v rôznych skupinách, čo vyústilo do rozsiahlej štúdie o "Laických predstavách o demokracii".
Od Akadémie vied k reforme vysokoškolského vzdelávania
Profesor Plichtová začala svoju kariéru ako náhradníčka na Slovenskej akadémii vied, čo jej umožnilo získať cenné skúsenosti. Počiatočná orientácia na sociálnu psychológiu sa postupne presunula k experimentálnej kognitívnej psychológii, ktorá bola v tom čase politicky neutrálna a získavala popularitu. Jej prínos spočíva aj v zavádzaní nových kurzov ako kritická, medzikultúrna či kvalitatívna psychológia na Filozofickej fakulte UK.
Po revolúcii sa aktívne zapojila do formovania novej generácie psychológov a spoluzakladala Inštitút pre výskum sociálnej komunikácie. Neskôr pôsobila na Trnavskej univerzite, kde sa snažila o reformu vysokoškolského vzdelávania, než sa vrátila na Komenského univerzitu v roku 1993. Jej prístup k vyučovaniu bol založený na výzve študentom, podnecovanie diskusie a rozsiahle konzultačné hodiny.
Jazyk, kultúra a spoločnosť: Prepojené myšlienky
Výskum profesor Plichtovej sa zameriava na to, ako jazyk formuje naše myslenie a procesy kategorizácie. Ukazuje, že kategórie nie sú vždy jasne definované, ale často pripomínajú rodinné podobnosti, pričom ich vplyv je silne ovplyvnený jazykovými konvenciami. Príkladom je rozdiel v tom, ako sa v angličtine a slovenčine chápe pojem "paradajka" – v angličtine ako ovocie, na Slovensku ako zelenina.
Tento pohľad na jazyk a kultúru vedie k hlbšiemu pochopeniu sociálnych reprezentácií demokracie, ktoré sa líšia v závislosti od rôznych skupín ľudí (úroveň vzdelania, vek, mestský/vidiecky pôvod). Jej štúdia "Laické predstavy o demokracii" je medzinárodne uznávaná a priniesla cenné poznatky o tom, ako ľudia vnímajú demokratické hodnoty.
Prekonanie predsudkov a budovanie inkluzívnej spoločnosti
Profesor Plichtová sa aktívne venovala otázkam menšín a väčšinovej politiky. Navrhla vytvorenie skupiny historikov, ktorí by sa dohodli na spoločných základoch v učebniciach dejepisu pre Slovákov a Maďarov s cieľom zabrániť konfliktujúcim naratívom a podporovať vzájomné porozumenie.
Používa Moskovisioovu teóriu o "nomádnych" (sebaistých) a "anomických" (nejasných) skupinách, čím ukazuje, že aj menšiny môžu ovplyvňovať väčšinu, ak sú sebavedomé a konzistentné. Jej práca je prínosná pre pochopenie dynamiky medzi väčšinou a menšinami a pre budovanie inkluzívnej spoločnosti založenej na rešpekte a porozumení.
Zamyslenia a odporúčania
Práca prof. Jany Plichtovej je dôkazom toho, že hlboké pochopenie psychologických a sociálnych procesov môže prispieť k budovaniu lepšej spoločnosti. Jej prínos pre slovenské vedu a vzdelávanie je nespochybniteľný. Odporúčame čitateľom zvážiť, ako jazyk a kultúra ovplyvňujú naše myslenie a postoje, a aktívne sa podieľať na budovaní inkluzívnej spoločnosti založenej na rešpekte a porozumení.
Dôležité odkazy
Približne 180 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.90 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Hodnotenie článku:
Profesor Jana Plichtová: Psychológia spoločnosti a jazyka
Zdôvodnenie: Článok sa hlbšie zaoberá vedeckou kariérou a prínosom prof. Plichtovej, spája psychológiu so spoločenskými javmi a jazykom. Analyzuje vplyvy a teórie, ktoré formovali jej prácu.
Zdôvodnenie: Článok poskytuje prehľadný a informovaný pohľad na prácu významnej slovenskej psychologičky. Používa relevantné teoretické rámce (Adorno, Moskovisio) a odkazuje na konkrétne projekty a štúdie. Zdroje sú uvedené.
Zdôvodnenie: Článok je prevažne informatívny a popisný. Zameriava sa na prezentáciu vedeckej kariéry prof. Plichtovej bez evidentnej snahy o manipuláciu alebo zaujatosť.
Zdôvodnenie: Článok predstavuje život a prácu významnej osobnosti, ktorá sa aktívne venovala reforme vzdelávania a budovaniu inkluzívnej spoločnosti. Ponúka cenné poznatky a nabáda k zváženiu vplyvu jazyka na myslenie.
Zdôvodnenie: Článok sa zameriava na vedeckú prácu a reformy vzdelávania. Zdôrazňuje inkluzivitu a porozumenie medzi menšinami a väčšinou, čo naznačuje mierne liberálne sklony.
Komentáre ()