Prekvapujúce zistenie: Slobodná vôľa potrebuje kvantovú fyziku na to, aby nefungovala

Prekvapujúca štúdia tvrdí, že slobodná vôľa vyžaduje „vypnutie“ kvantovej fyziky. Fyzici argumentujú, že ľudský mozog nemôže fungovať na kvantovej úrovni, a to má zásadné dôsledky pre slobodu voľby. Štúdia tiež poukazuje na problémy s modelovaním sveta v kvantovom svete.

Prekvapujúce zistenie: Slobodná vôľa potrebuje kvantovú fyziku na to, aby nefungovala
Photo by Johnson Martin/Unsplash

Nedávno sa objavila zaujímavá štúdia, ktorá otriasa základmi nášho chápania slobodnej vôle. Skupina fyzikov argumentuje, že ľudský mozog nemôže fungovať na kvantovej úrovni, a to má zásadné dôsledky pre naše presvedčenie o slobode voľby. V tomto článku sa pozrieme na ich argumenty, rozoberieme kľúčové koncepty a zvážime, čo toto zistenie znamená pre nás všetkých.

Kvantová fyzika a slobodná vôľa: Prepojenie?

Už dlho existuje myšlienka, že kvantová fyzika by mohla hrať úlohu v ľudskom vedomí a slobode voľby. Niektorí vedci, ako napríklad Roger Penrose, veria, že kvantové javy môžu vysvetliť naše subjektívne pocity rozhodovania sa medzi rôznymi možnosťami. Kvantová fyzika je totiž odlišná od klasickej fyziky Newtona a Einsteina. V kvantovom svete častice nemusia mať presne definovanú polohu alebo rýchlosť, môžu existovať v stave superpozície – teda súčasne vo viacerých stavoch naraz. A čo je dôležité, výsledky kvantových meraní sú často náhodné a nepredvídateľné.

Klasická vs. Kvantová fyzika: Dva odlišné svety?

Fyzici rozlišujú dva typy teórií: klasickú a kvantovú. Klasická fyzika opisuje svet okolo nás, kde objekty majú jasne definované vlastnosti a môžeme ich správanie predpovedať. Kvantová fyzika sa zaoberá miniatúrnym svetom atómov a subatómových častíc, kde platia iné pravidlá. V tomto svete je všetko neisté a náhodné.

Nový argument: Slobodná vôľa vyžaduje „vypnutie“ kvantovej fyziky

Nová štúdia však tvrdí niečo prekvapujúce – že slobodná vôľa môže existovať len vtedy, ak sa kvantové javy úplne stratia. Podľa autorov je kľúčom k slobode voľby schopnosť človeka modelovať svoje prostredie a predvídať dôsledky svojich rozhodnutí. To si vyžaduje, aby sme mali presný obraz sveta okolo nás.

Prekážka: Veta o klonovaní kvantových stavov

Tu však nastáva problém. Kvantová fyzika obsahuje tzv. vetu o klonovaní, ktorá hovorí, že je nemožné vytvoriť presnú kópiu nejakého kvantového stavu bez toho, aby sme pôvodný stav zničili. To znamená, že ak by naše prostredie bolo len na úrovni kvantovej fyziky a náš mozog tiež fungoval len na kvantovej úrovni, nemali by sme možnosť vytvoriť presné modely sveta okolo nás.

Dôsledky pre umelú inteligenciu?

Autori štúdie tvrdia, že ak by sa tieto javy potvrdili, znamenalo by to, že aj kvantový počítač by nemohol dosiahnuť skutočnú slobodu voľby a autonómnu rozhodovaciu schopnosť. To má ďalekosiahle dôsledky pre vývoj umelej inteligencie.

Zhrnutie: Čo si z toho odniesť?

Táto štúdia predstavuje zaujímavý pohľad na vzťah medzi kvantovou fyzikou a slobodnou vôľou. Hoci ich tvrdenia vyzerajú kontroverzne, prinútili nás zamyslieť sa nad tým, čo vlastne slobodná vôľa znamená a či je skutočne možná v svete riadenom zákonom kvantovej fyziky.

Odporúčania na ďalšie čítanie a úvahy:

  • Zvážte, či je možné, aby sa kvantové javy stratili úplne. Je pravdepodobné, že aj vo veľkých objektoch, ako sú ľudské mozgy, existujú nejaké kvantové efekty, hoci sú veľmi malé a ťažko merateľné.
  • Zamyslite sa nad tým, čo presne znamená „modelovanie prostredia“. Potrebujeme mať dokonalý obraz sveta okolo nás, aby sme mohli robiť slobodné rozhodnutia? Alebo stačí len približný model?
  • Prečítajte si viac o kvantovej fyzike a jej vplyve na naše chápanie reality. Existuje mnoho dostupných zdrojov, ktoré vám pomôžu lepšie porozumieť tomuto fascinujúcemu svetu.

Táto štúdia nám ukazuje, že aj keď sa zdá, že slobodná vôľa je niečo samozrejmé, jej existencia je v skutočnosti prepojená s hlbokými a zatiaľ nepochopenými princípmi kvantovej fyziky. A to nás núti k ďalšiemu skúmaniu a premýšľaniu o podstate nášho bytia.

Zdroje

Hodnotenie článku:
Prekvapujúce zistenie: Slobodná vôľa potrebuje kvantovú fyziku na to, aby nefungovala

Hĺbka a komplexnosť obsahu (6/10)+
Povrchné / ZjednodušenéHlboká analýza / Komplexné

Zdôvodnenie: Článok sa dotýka zaujímavých tém (kvantová fyzika, slobodná vôľa, AI), ale povrchne. Vysvetľuje základné koncepty, no analýza je skôr popisná ako hlboko analytická.

Kredibilita (argumentácia, dôkazy, spoľahlivosť) (6/10)+
Nízka / NespoľahlivéVysoká / Spoľahlivé

Zdôvodnenie: Článok predstavuje zaujímavú tému a argumenty, ale chýba podrobnejšie uvedenie zdrojov štúdie. Použité zdroje sú prevažne blogové stránky a populárno-vedecké portály, nie recenzované vedecké práce.

Úroveň zaujatosti a manipulácie (6/10)+
Objektívne / Bez manipulácieZaujaté / Manipulatívne

Zdôvodnenie: Článok prezentuje štúdiu ako revolučnú a otriasajúcu základmi, čo môže byť prehnané. Zdôrazňuje kontroverznosť tvrdení bez dostatočného kontextu alebo alternatívnych pohľadov.

Konštruktívnosť (6/10)+
Deštruktívne / ProblémovéVeľmi konštruktívne / Riešenia

Zdôvodnenie: Článok primárne analyzuje štúdiu a jej argumenty. Nabáda k ďalšiemu čítaniu a zamysleniu sa nad otázkami slobodnej vôle, ale neponúka priame riešenia.

Politické zameranie (5/10)+
Výrazne liberálneNeutrálneVýrazne konzervatívne

Zdôvodnenie: Článok sa zameriava na vedeckú štúdiu a teoretické úvahy o slobodnej vôli a kvantovej fyzike. Neobsahuje politické vyhlásenia ani hodnotenie.

Osoby v článku

Portrét Roger Penrose
Roger Penrosemathematician, physicist, philosopher, university teacher, astronomer, astrophysicist
Portrét Sabine Hossenfelder
Sabine Hossenfelderphysicist, writer, scientist, YouTuber, science communicator
Približne 117 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.59 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Mastodon