Prečo zlyhávajú iniciatívy rozmanitosti a inklúzie?

V tomto fascinujúcom vystúpení na TEDxModena sa Stefano Ferri ponoril do hlbín ľudskej povahy a jej prejavu v korporátnom prostredí. Poukazuje na to, že miesta práce sa stali miniatúrnymi politickými arénami, kde bojujú inštinkty s rozumom. Ferriho analýza vychádza z filozofických myšlienok Thucydida, Machiavelliho a Hobbesa, aby odhalil skryté mechanizmy ovplyvňujúce naše správanie v pracovnom prostredí a vysvetlil prečo iniciatívy rozmanitosti a inklúzie často neprinášajú očakávané výsledky. Vystúpenie končí výzvou k prioritizácii rozumu nad inštinktmi, aby sme dosiahli skutočnú zmenu v organizáciách.

Kľúčové poznatky

• Thucydides a univerzálny zákon politiky: Staroveký grécky historik Thucydides formuloval prvý univerzálny zákon politiky: "Muži sa prirodzene snažia dominovať všade, kde to len je možné." Tento zákon platí naprieč časom a kultúrami.
• Machiavelli a nezávislosť od etiky: Niccolò Machiavelli pridal ďalšiu vrstvu komplexity s tretím univerzálnym zákonom: politické správanie je nezávislé od etiky, morálky a práva – "cieľ svätí prostriedky."
• Hobbes a služba sebarealizácie: Thomas Hobbes zistil priestor pre slobodu v rámci mocenských dynamík. Jeho piaty zákon hovorí, že politika slúži na umiestnenie rozumu do služby sebarealizácii.
• Korporátne prostredie ako politická aréna: S príchodom priemyselnej revolúcie sa miesta práce stali miniatúrnymi spoločnosťami s hierarchickými štruktúrami, odrážajúcimi staroveké civilizácie ako Egypt.
• Výzvy rozmanitosti a inklúzie: Iniciatívy na podporu rozmanitosti a inklúzie často zlyhávajú, pretože inštinkty prekonávajú rozum v organizačnom prostredí.
• Ideálny líder: Skutočný líder uprednostňuje rozum pred inštinktmi, podobne ako Alcide De Gasperi.

Thucydides: História ako lekcia o ľudskej povahe

Stefano Ferri začína svojou analýzou s odkazom na starovekého gréckeho filozofa a historika Thucydida. Thucydides, ktorý bol svedkom ničivých následkov Peloponéskej vojny (431 – 404 pred n. l.), sa pokúsil zachytiť jej príčiny a dôsledky v svojom diele "História Peloponéskej vojny." Ferri zdôrazňuje, že Thucydides si počas písania uvedomil opakovanie vzorcov ľudského správania v čase vojny. To ho doviedlo k formulácii prvého univerzálneho zákona politiky: "Muži sa prirodzene snažia dominovať všade, kde to len je možné." Tento zákon, podľa Ferriho, platí naprieč časom a kultúrami a poskytuje základné pochopenie motivácií, ktoré poháňajú ľudské konanie v politických súbojoch.

Machiavelli: Realpolitik a cieľ nad morálkou

Nadväzujúc na Thucydida Ferri uvádza Niccolò Machiavelliho a jeho prístup k politike, ktorý je známy ako "realpolitik." Machiavelliho tretí univerzálny zákon politiky tvrdí, že politické správanie je nezávislé od etiky, morálky a práva. Inými slovami, cieľ svätí prostriedky. Tento pohľad na politiku je často kontroverzný, pretože naznačuje, že politici môžu pri dosahovaní svojich cieľov ignorovať tradičné morálne zásady. Ferriho interpretácia Machiavelliho zdôrazňuje potrebu pochopiť skutočné motivácie a mechanizmy, ktoré poháňajú politické konanie, bez idealistických očakávaní.

Hobbes: Sebarealizácia v mocenských štruktúrach

Ďalej Ferri analyzuje prácu Thomasa Hobbesa, ktorý identifikoval priestor pre slobodu v rámci mocenských dynamík. Jeho piaty zákon hovorí, že politika slúži na umiestnenie rozumu do služby sebarealizácii. Hobbesova filozofia odráža inherentný konflikt v ľudskej povahe – sme zároveň sebiskáre a spoločenské bytosti túžiace po spojení. Toto napätie vytvára komplexné dynamiky v politických systémoch, kde jednotlivci usilujú o vlastný prospech, ale zároveň potrebujú spoluprácu na dosiahnutie kolektívnych cieľov.

Korporátne prostredie: Politická aréna v malom

Ferri argumentuje, že s príchodom priemyselnej revolúcie sa miesta práce stali miniatúrnymi politickými arénami. Zvýšený rozsah a hierarchické štruktúry moderných podnikov odrádzajú staroveké spoločnosti ako Egypt, kde mocenská štruktúra dominovala všetkým aspektom života. V korporátnom prostredí je boj o postavenie a zdroje podobný šachovému súboju medzi egom a rozumom.

Rozmanitosť a inklúzia: Prečo to často nefunguje?

Podľa Ferriho iniciatívy rozmanitosti a inklúzie (D&I) často zlyhávajú, pretože inštinkty prekonávajú rozum v organizačnom prostredí. Ľudia sú prirodzene sklónní uprednostňovať vlastné záujmy a obavy pred kolektívnym blahom. To môže viesť k diskriminácii, vylúčení a útlaku, aj napriek snahám o vytvorenie inkluzívneho prostredia.

Ideálny líder: Rozum nad inštinktom

Ferri končí svojou analýzou zdôraznením dôležitosti rozumu v leadershipi. Ideálny líder, ako Alcide De Gasperi, uprednostňuje rozum pred inštinktmi a dokáže prijímať racionálne rozhodnutia, ktoré sú v najlepšom záujme organizácie. Naopak, nedokonalý líder je ovládaný svojimi impulzami a môže urobiť chyby, ktoré poškodia nielen seba, ale aj celú spoločnosť.

Záverečné myšlienky: Hľadanie rozumného riešenia

Stefano Ferriho vystúpenie ponúka hlboký pohľad na komplexné dynamiky ľudského správania v korporátnom prostredí. Jeho analýza, založená na filozofických myšlienkach starých majstrov, nám pripomína potrebu prioritizovať rozum nad inštinktmi a aktívne sa snažiť o vytvorenie inkluzívnych a spravodlivých pracovných miest. V konečnom dôsledku je cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi sebarealizáciou jednotlivcov a kolektívnym blahom organizácie.

Referencie:

• Thucydides. História Peloponéskej vojny.
• Niccolò Machiavelli. Vládca.
• Thomas Hobbes. Leviatan.
• TEDxModena: https://www.ted.com/tedx (VYNECHANÉ – reklama)

Približne 146 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.73 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.