Prečo prestávame veriť dezinformáciám? Pohľad Skylar Hughes
Prečo prestávame veriť dezinformáciám? Skylar Hughes upozorňuje na rastúcu toleranciu k lžiam vďaka únave z klamstiev, algoritmom a zmene sociálnych noriem. Navrhuje „weird checking“ – označovať šírenie dezinformácií ako neobvyklé.
V dnešnej dobe sa zdá, že sme si zvykli na neustály príval informácií – a nie všetky sú pravdivé. V zaujímavom vystúpení na TEDxDuke Skylar Hughes upozorňuje na znepokojivý trend: prestávame byť šokovaní klamstvami a dezinformáciami. Ale prečo sa to deje? A čo to znamená pre našu spoločnosť a demokraciu? Hughes nám ponúka hlboký pohľad do psychológie, sociálnych noriem a algoritmických vplyvov, ktoré formujú naše myslenie a ovplyvňujú to, ako reagujeme na nepravdivé informácie.
Kľúčové poznatky
- Indiferencia k lžiam: Hughes poukazuje na rastúcu toleranciu voči dezinformáciám v rôznych oblastiach života – od klimatických zmien po zdravotníctvo a politiku.
- Rozdiel medzi misinformáciou a dezinformáciou: Misinformácie sú chyby, zatiaľ čo dezinformácie sú úmyselné lži.
- „Deception fatigue“ (únava z klamstiev): Opakované vystavenie sa nepravdivým informáciám vedie k oslabeniu našej schopnosti rozlišovať pravdu od lži a k emocionálnemu otupeniu.
- Vplyv algoritmov: Sociálne siete a ich algoritmy zosilňujú šírenie dezinformácií, pretože nás neustále bombardujú informáciami.
- Zmena sociálnych noriem: Indiferencia k lžiam normalizuje nespravodlivosť a vytvára negatívny cyklus, v ktorom sa klamstvo stáva akceptovateľným.
- „Weird checking“: Hughes navrhuje nový prístup – „weird checking“, ktorý spočíva v tom, že označíme šírenie dezinformácií ako niečo neobvyklé a nesprávne.
Psychológia klamstiev: Prečo si na ne zvykáme?
Hughes vysvetľuje, že opakované vystavenie sa lžiam má vplyv na náš mozog. Podobne ako pri akomkoľvek inom správaní, aj pri šírení dezinformácií sa môžu vyvinúť sociálne normy. Pripomeňme si príklad fajčenia – kedysi bolo fajčenie bežné a akceptované, no vďaka zmenám spoločenských noriem a zvýšenému povedomiu o škodlivosti sa jeho popularita výrazne znížila.
Podobný proces prebieha aj s dezinformáciami. Keď neustále vidíme lži a nepravdivé informácie, náš mozog si na ne začne zvykať a prestávame byť šokovaní alebo znepokojení. Tento jav Hughes nazýva „deception fatigue“ – únava z klamstiev.
Algoritmy a sociálne siete: Zosilňovače dezinformácií
Sociálne siete a ich algoritmy hrajú v tomto procese dôležitú úlohu. Algoritmy sú navrhnuté tak, aby nás udržali na platforme čo najdlhšie, a preto nám zobrazujú obsah, ktorý je pre nás zaujímavý – aj keď tento obsah nie je vždy pravdivý. Týmto spôsobom sa dezinformácie rýchlo šíria a dostávajú sa k čoraz väčšiemu počtu ľudí.
Zmena sociálnych noriem: Ako môžeme bojovať proti lžiam?
Hughes navrhuje nový prístup – „weird checking“. Namiesto toho, aby sme sa len snažili overiť fakty (fact-checking), mali by sme aktívne označovať šírenie dezinformácií ako niečo neobvyklé a nesprávne. Týmto spôsobom môžeme postupne meniť sociálne normy a urobiť z klamstiev niečo, čo je spoločnosťou odsudzované.
Odpor proti pasivite: Naša zodpovednosť
Hughes končí svoju prezentáciu silným odkazom na poslucháčov: „Nebuďte ticho.“ Tichá tolerancia voči dezinformáciám normalizuje klamstvo a poškodzuje našu osobnú etiku. Každý z nás má zodpovednosť prispieť k tomu, aby sme vytvorili spoločnosť, v ktorej je pravda cenená a rešpektovaná.
Záverečné úvahy
Skylar Hughes nám pripomína, že boj proti dezinformáciám nie je len otázkou overovania faktov, ale aj zmeny sociálnych noriem a osobnej zodpovednosti. Je na nás všetkých, aby sme sa aktívne zapojili do tohto boja a chránili tak demokraciu a pravdu.
Zdroje
Približne 137 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.69 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()