Pochopenie etickej psychológie u Tomáša Akvinského
Etická psychológia Tomáša Akvinského rozlišuje medzi dispozíciou (návykom) a silou (vnútornou schopnosťou konať dobro). Rozum a vôľa spolupracujú pri rozvoji cností, ktoré sú preňho stavom bytia. Zákony nám pomáhajú rozpoznať dobro a prispievajú k morálnej sile.
V tomto článku sa ponoríme do fascinujúcej filozofie svätého Tomáša Akvinateho, konkrétne do jeho pohľadu na etickú psychológiu. Na základe nedávneho podcastu "The Partially Examined Life" preskúmame, ako Akvinata definoval morálnu silu (virtus) a aký je vzťah medzi rozumom, vôľou a našimi činmi. Táto analýza nám pomôže lepšie pochopiť základy kresťanskej etiky a jej aplikáciu v modernom svete.
Kľúčové poznatky
- Rozdiel medzi dispozíciou a silou: Akvinata rozlišuje medzi dispozíciou (tendenciou, ktorá sa formuje návykom) a silou (vnútornou schopnosťou). Napríklad oheň má silu hriať, ale nie je vždy horiaci.
- Rola vôle: Vôľa zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji cností. Virtuózne činy nie sú len výsledkom rozumu, ale aj ovplyvnené našimi sklonmi a pocitmi.
- Virtus ako stav bytia: Podľa Akvinateho je virtus nielen dispozícia konať dobre, ale skôr stav bytia, ktorý nás predurčuje k dobrým skutkom.
- Relácia medzi zákonom a cnosťou: Zákony nám pomáhajú rozpoznať dobro a zlo, čím prispievajú k rozvoju našich cností.
Akvinatova etická psychológia: Hlbší pohľad
Akvinata vychádza z Aristotelovej filozofie, ale pridáva k nej kresťanský rozmer. Pre Aristotela bola areté (excelencia) v každom smere, zatiaľ čo Akvinata používa termín virtus, ktorý sa vzťahuje skôr na morálnu silu a odvahu.
Dôležitým konceptom je rozlíšenie medzi dispozíciou a silou. Dispozícia je návyk, sklony, ktoré si vypestujeme prostredníctvom opakovania dobrých skutkov. Sila je vnútorná schopnosť, ktorá nám umožňuje konať. Oheň má silu hriať, ale nie vždy horí. Podobne aj my máme schopnosť konať dobre, ale musíme si túto schopnosť kultivovať prostredníctvom návyku a tréningu.
Akvinata tiež zdôrazňuje význam vôle. Rozum nám môže povedať, čo je správne, ale vôľa rozhoduje o tom, či to aj urobíme. Virtuózne činy nie sú len výsledkom rozumu, ale aj ovplyvnené našimi sklonmi a pocitmi. Preto je dôležité kultivovať si dobré návyky, ktoré nám pomôžu robiť správne rozhodnutia aj v ťažkých situáciách.
Virtus ako stav bytia: Viac než len dispozícia
Akvinata nevidí virtus len ako dispozíciu konať dobre, ale skôr ako stav bytia, ktorý nás predurčuje k dobrým skutkom. Je to akoby sme boli „nastalí“ na dobro. Tento pohľad je v kontraste s Platónom, ktorý tvrdil, že všetky naše činy sú inherentne dobré kvôli našej dispozícii k dobru. Akvinata však vidí, že človek musí aktívne pracovať na rozvoji svojich cností.
Zákony a cnosť: Spojenie dvoch svetov
Akvinata sa snaží spojiť Aristotelovu etiku s kresťanskou teológiou. Podľa neho nám zákony pomáhajú rozpoznať dobro a zlo, čím prispievajú k rozvoju našich cností. Zákony sú odrazom prirodzeného práva, ktoré je zakotvené v ľudskej povahe.
Úvahy na záver
Akvinatova etická psychológia nám ponúka hlboký pohľad do podstaty morálky a jej vzťahu k ľudskej povahe. Jeho rozlišovanie medzi dispozíciou a silou, zdôrazňovanie roly vôle a chápanie virtus ako stavu bytia sú cenné poznatky pre každého, kto sa zaujíma o morálne životné usmernenie. Je to výzva k aktívnemu rozvoju našich cností prostredníctvom návyku, tréningu a sebareflexie. V konečnom dôsledku nám Akvinatova filozofia pripomína, že morálna sila nie je len o tom, čo robíme, ale aj o tom, kým sme.
Zdroje
- Originálne video
- Domov | Podcast Filozofie čiastočne preskúmaného života | Filozofický podcast a blog
Hodnotenie článku:
Pochopenie etickej psychológie u Tomáša Akvinského
Osoby v článku
Približne 171 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.86 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()