Pochádza všetko poznanie zo skúsenosti?
Pochádza všetko poznanie zo skúsenosti? Filozofická prednáška skúma empirizmus (Locke, Hume) a myšlienku "tabula rasa". Platón, Leibniz a moderná veda prinášajú argumenty pre vrodené znalosti. Zaujíma vás táto téma?
V poslednom čase sa filozofia stáva dostupnejšou aj pre mladších ľudí, čo je skvelá správa! Nedávno som si pozrel prednášku Michaela Lacewinga z Royal Institute of Philosophy, ktorá sa zaoberá fascinujúcou otázkou: pochádza všetko naše poznanie zo skúsenosti? Prednáška nás prevedie históriou filozofických názorov na túto tému, od britských empirikov až po moderné vedecké objavy. Zistíme, či je myšlienka "tabula rasa" (prázdnej dosky) skutočne správna alebo či máme v sebe zabudované určité znalosti už pri narodení.
Kľúčové Poznanie z Prednášky
Prednáška Lacewinga prináša niekoľko kľúčových poznatkov, ktoré stojí za to si zapamätať:
- Empirizmus: Názor, že všetko naše poznanie pochádza zo skúsenosti. Tento názor presadzovali britskí filozofi, ako Locke, Berkeley a Hume.
- Tabula Rasa (Prázdna Doska): John Locke tvrdil, že naša myseľ je pri narodení ako prázdna doska, ktorá sa postupne napĺňa skúsenosťami.
- Iné Poznanie: Opačný názor, ktorý hovorí, že máme v sebe zabudované určité znalosti už od narodenia.
- Platónov príklad s Otrokom: Platón ukázal, že niektoré formy poznania (napríklad matematické) nemôžu byť získané len skúsenosťou.
- Leibnizova odpoveď na Locka: Leibniz tvrdil, že nie všetky znalosti musia byť vedomé, aby boli vrodené – môžu existovať ako nevedomá dispozícia alebo schopnosť.
- Vrodená logika a matematika: Podľa Leibniza potrebujeme vrodenú logiku, aby sme sa vôbec mohli skúsenosťami učiť.
- Veda a vrodené poznanie: Moderné vedecké objavy (napríklad v lingvistike a vo filozofii myslenia) naznačujú evolučné korene niektorých vrodených znalostí o jazyku, fyzických objektoch a iných mysliach.
Empirizmus: Všetko Začína Skúsenosťou?
Britskí empirici, ako John Locke, boli presvedčení, že všetko naše poznanie pochádza zo skúsenosti. Lockeho slávny koncept „tabula rasa“ (prázdnej dosky) hovorí, že naša myseľ je pri narodení čistá a prázdna, a všetky znalosti získavame prostredníctvom zmyslových vnemov a skúseností. Predstavte si to ako nový počítač – bez programov, len čakajúci na inštaláciu softvéru.
Výzva Inému Poznaniu: Platón a Leibniz
Avšak už Platón argumentoval proti tomuto názoru. Poukázal na to, že niektoré formy poznania, ako napríklad matematické riešenia, nemôžu byť získané len skúsenosťou. Jeho slávny príklad s otrokom, ktorý dokáže vyriešiť geometrický problém bez predchádzajúceho učenia sa, naznačuje, že máme v sebe zabudované určité pochopenie.
Leibniz, ďalší významný filozof, reagoval na Locka tým, že tvrdil, že nie všetky znalosti musia byť vedomé, aby boli vrodené. Použil metaforu žíl v bloku mramoru – sú tam prítomné, ale neviditeľné, kým ich nespoznáme skúsenosťou. Podľa Leibniza máme vrodenú logiku a schopnosť abstraktného myslenia, ktoré nám umožňujú spracovávať skúsenosti a učiť sa z nich.
Veda Potvrdzuje Iné Poznanie?
Zaujímavé je, že moderná veda začína podporovať myšlienku vrodeného poznania. Napríklad Noam Chomsky vo svojej lingvistike argumentoval pre vrodenú gramatickú štruktúru jazyka a Kurthersova filozofia myslenia naznačuje evolučné korene niektorých vrodených znalostí o jazyku, fyzických objektoch a iných mysliach. To všetko naznačuje, že naše poznanie nie je len výsledkom skúsenosti, ale aj dedičstva a vrodených predispozícií.
Záverečné Úvahy a Odporúčania
Prednáška Michaela Lacewinga nám ukázala, aká komplexná a zaujímavá je otázka o pôvode poznania. Zatiaľ čo empirizmus má svoje silné argumenty, myšlienka vrodeného poznania sa stáva čoraz presvedčivejšou vďaka vedeckým objavom. Je možné, že naše mysle nie sú len prázdnymi doskami, ale skôr komplexnými systémami s vrodenými predispozíciami a schopnosťami, ktoré nám umožňujú učiť sa a chápať svet okolo nás.
Odporúčam vám zamyslieť sa nad týmto: Aké vedomosti považujete za vrodené? A aké ste získali skúsenosťou? Možno zistíte, že hranica medzi vrodeným a získaným poznaním nie je taká jasná, ako si myslíte.
Dôležité Odkazy (z popisu videa)
- The Royal Institute of Philosophy: https://www.royalinstitutephilosophy.org/
Približne 131 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.66 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()