Objektovo orientovaná ontológia: Hlbší pohľad
Objektovo orientovaná ontológia Grahama Harmana kritizuje redukcionizmus a navrhuje „sekulárny okazionalizmus“ – interakciu senzibilných objektov namiesto priamej príčinnej súvislosti. Poznanie je pochopenie čo niečo robí, nie len z čoho je zložené.
V tomto pokračovaní diskusie o diele Objektovo Orientovaná Ontológia od Grahama Harmana sa skupina diskutujúcich ponorila do komplexných otázok redukcionizmu, príčinnej súvislosti a povahy poznania. Rozoberali kľúčové myšlienky z prvej časti a prešli k ďalším aspektom Harmanovej filozofie, ktorá ponúka radikálne nové pohľady na to, ako vnímame svet okolo nás. Článok sa snaží zrozumiteľne vysvetliť tieto komplexné koncepty aj pre laického čitateľa.
Redukcionizmus: Problém s Rozkladom Celku
Harman kritizuje redukcionistický prístup, ktorý sa pokúša zredukovať zložitý systém na jeho základné komponenty. Rozlišuje dva typy redukcie: „undermining“ (rozkladanie na menšie časti) a „overmining“ (zjednodušovanie na ľahko pochopiteľné javy). Prvý typ, undermining, je zjavný príklad – rozloženie stola na jeho atómy. Problém však nastáva pri overminingu, kde sa komplexné entity redukujú na jednoduché koncepty ako Descartesova „res extensa“ (rozložená hmota) alebo vedomie definované ako vnútorný zážitok („Myslím, teda som“).
Podľa Harmana je tento druh redukcie problematický, pretože nedokáže vysvetliť zmenu. Ak je niečo definované len prostredníctvom svojich vzťahov, ako sa môže vôbec meniť? Príklad Homéra, autora Iliady a Odysey, to ilustruje dokonale: Môžeme Homéra skutočne definovať bez jeho diel? Nestane sa z neho ilúzia, ak ho od nich oddelíme?
Sekulárny Okazionalizmus a Interakcia Senzibilných Objektov
Harman navrhuje „sekulárny okazionalizmus“ ako alternatívu k tradičným teóriám. Namiesto božskej alebo mentálnej mediácie, ktorá spája rôzne entity, predpokladá interakciu medzi tzv. senzibilnými objektmi – našimi vedomými modelmi a reprezentáciami sveta. Realita je tak skrytá za týmito percepciami.
Predstavte si biliardovú guľu. Zdá sa nám, že pri kolízii dochádza k priamej príčinnej súvislosti. Harman však navrhuje, aby sme ju vnímali ako entitu s vlastným vnútorným „ja“, podobne ako ľudské vedomie. Interakcia medzi guľami prebieha prostredníctvom ich senzibilných kvalít – farby, tvaru, hmotnosti – a nie priamou fyzikálnou interakciou.
Poznanie vs. Kognícia: Hľadanie Skutočného Porozumenia
Harman rozlišuje medzi „kogníciou“ (myslením o veciach) a „poznaním“. Poznanie, podľa neho, znamená pochopenie toho, z čoho je niečo zložené a čo to robí. Toto poznanie je často skryté – implicitné a ťažko artikulovateľné. Platónova technē (majstrovstvo) ilustruje tento rozdiel: Majster vie, ako vyrobiť nádherný hrnček, ale nemusí byť schopný vysvetliť presný postup výroby.
Veda a Fenomenálne Objekty
Veda sa zameriava na „senzibilné“ objekty – konštruované modely sveta, ktoré nám umožňujú predpovedať a manipulovať s realitou. Cieľom vedy nie je dosiahnuť dokonalé poznanie skutočnej reality (ktorá je podľa Harmana navždy nedostupná), ale vytvoriť ospravedlnené presvedčenia o svete, aj keď tieto presvedčenia môžu byť potenciálne falošné.
Kľúčové Poznatky
- Redukcionizmus: Pokus zredukovať komplexné entity na jednoduchšie komponenty je problematický a nedokáže vysvetliť zmenu.
- Sekulárny Okazionalizmus: Interakcia medzi entitami prebieha prostredníctvom senzibilných objektov, nie priamou príčinnou súvislosťou.
- Poznanie vs. Kognícia: Skutočné poznanie znamená pochopenie toho, z čoho je niečo zložené a čo to robí.
- Realita a Senzibilné Objekty: Skutočná realita je navždy nedostupná; veda sa zaoberá len modelmi sveta (senzibilnými objektmi).
Záverečné Úvahy
Harmanova objektovo orientovaná ontológia predstavuje radikálnu zmenu pohľadu na svet. Namiesto toho, aby sme hľadali skryté mechanizmy a redukovali komplexnosť na jednoduché základy, by sme mali prijať existenciu neznalých entít, ktoré interagujú prostredníctvom senzibilných kvalít. Tento pohľad nám umožňuje lepšie pochopiť zmenu, príčinnú súvislosť a povahu poznania. Harmanova filozofia nás vyzýva k hlbšiemu premýšľaniu o tom, čo skutočne znamená existovať, a ako vnímame svet okolo seba. Je to výzva na prehodnotenie našich základných predpokladov o realite a na otvorenie sa novým perspektívam.
Zdroje
Približne 188 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.94 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()