Objavovanie mýtov o ADHD: Odhaľovanie omylov Erica Komisar

ADHD, nazývaná aj porucha pozornosti s hyperaktivitou, je fascinujúcou a často nesprávne pochopenou oblasťou vedy. Nedávno som sa stretla s videom od Russella Barkleyho, PhD, ktorý na svojom YouTube kanáli "Russell Barkley, PhD - Dedicated to ADHD Science+" kriticky analyzuje niektoré kontroverzné názory Erica Komisar, ktoré zazneli v rozhovore na podcaste Diary of a CEO. Tieto názory vyvolali diskusie v komunite sledovateľov, keďže sa šíria omyly o ADHD. V tomto článku sa ponoríme do hlavných bodov rozporných výpovedí a vedecky podložených faktov.

Kľúčové poznatky

• Omyl s poruchou: Erica Komisar tvrdí, že ADHD by sa nemala vnímať ako porucha, čo však nesúhlasí s vedeckými definíciami porúch, ktoré zahŕňajú škodlivé dysfunkcie ovplyvňujúce funkciu v každodennom živote.
• Stresová reakcia: Komisarova hypotéza naznačuje, že ADHD súvisí s chronickou stresovou reakciou, čo však nie je podložené žiadnymi dôkazmi z neurovedy.
• Genetika vs. výchova: Barkley zdôrazňuje presvedčivé genetické dôkazy o ADHD, ktoré sú prehliadané hypotézami psychoterapeutov ako Komisar, ktorí vinia rodičov a stresové prostredie.
• Umiestnenie do škôlky: Štúdie z Nemecka a Švédska odporujú tvrdeniam o škodlivosti škôlok, pričom naznačujú, že môžu znižovať riziko mentálnych porúch u detí.

Rozbor Komisarových Ideí

Erica Komisar, klinická sociálna pracovníčka, predstavila hypotézu, podľa ktorej ADHD nevzniká ako samostatná porucha, ale ako reakcia na chronický stres spôsobený prostredím. Tvrdí, že okruhy v mozgu sú pri tejto poruche nesprávne aktivované, čo vedie k zvýšenému výskytu agresie a iných sprievodných problémov. Jej názor je však nepotvrdený existujúcou neurobiologickou a genetickou literatúrou, ktorá podporuje ADHD ako geneticky podmienený stav s významnými dedičnými vplyvmi.

Kritika Stresovej Hypotézy

Barkley vo svojom videu zdôrazňuje, že neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval, že deti s ADHD majú nadmernú stresovú reakciu prostredníctvom zvýšenej hladiny kortizolu. Navyše, štruktúry ako amygdala a hippocampus v mozgu sa v prípade ADHD neukazujú byť abnormálne v rámci neuroanatomických štúdií.

Genetika a Úloha Rodičov

Podľa Barkleyho existujú presvedčivé dôkazy, že ADHD má silnú genetickú zložku, pričom štúdie dvojčiat ukazujú až 75-80% dedičnosť. Komisarove tvrdenia, že porucha vzniká čisto zo stresu alebo výchovy, sú tak nedostatočné. Zahŕňanie rodičov ako pôvodcov ADHD len zvyšuje stigmatizáciu a zjednodušuje komplexný geneticko-environmentálny problém.

Škôlky a Mentálne Zdravie

Zaujímavou časťou videa sú odkazy na štúdie, ktoré vyvracajú mýtus o škodlivosti škôlok. Napríklad štúdia zo Švédska naznačuje, že škôlky môžu prispievať k lepšiemu mentálnemu zdraviu detí, nie k riziku mentálnych porúch.

Zamyslenie na záver

Diskusia o ADHD je potrebná a zdravá, ale dôležité je zakladať ju na overených faktoch a relevantných výskumoch. Šírenie nepodložených teórií môže viesť k nepochopeniu, stigme a nesprávnym intervenciám pre ľudí s ADHD. Pre rodičov a odborníkov je kľúčové hľadať dôveryhodné zdroje a poradiť sa so špecialistami, ktorí sú oboznámení s aktuálnou vedeckou literatúrou.

Odkazy na Štúdie

1. Diary of a CEO – Rozhovor s Ericou Komisar Odkaz na YouTube
2. Štúdia o účinkoch škôlok na mentálne zdravie detí
3. G. J. van den Berg et al. (2022). The effects of daycare reform on health in childhood – Evidence from Sweden. Journal of Health Economics, 81, DOI: 10.1016/j.jhealeco.2021.102577
4. Význam prílohovej teórie
5. H. Keller (2021). The myth of Attachment Theory: A critical understanding for multicultural societies. Londýn a New York: Taylor & Francis. Link

Približne 71 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.35 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.