Nič neexistuje mimo mysle: Berkeleyho idealizmus
"Nič neexistuje mimo mysle," tvrdil George Berkeley. Video skúma jeho idealizmus, kde realita je založená na obrazoch v mysliach alebo božom sne. Paralely s kvantovou fyzikou prekvapia!
V tomto fascinujúcom videu z Kráľovskej akadémie filozofie sa Arif Ahmed venuje myšlienkam Georgea Berkeleyho, írskeho filozofa zo 18. storočia. Hlavná téza Berkeleyho je jednoduchá a zároveň hlboká: „nič neexistuje mimo mysle.“ To znamená, že realita, akú ju vnímame, nie je založená na hmotnej podstate, ale skôr na obrazoch v našich mysliach alebo, ešte radikálnejšie, na božom sne. Video nás vedie cez Berkeleyho argumenty a ukazuje, prečo jeho filozofia stále rezonuje aj dnes, pričom nachádza paralely s modernou kvantovou fyzikou.
Kľúčové poznatky
- Berkeleyho idealizmus: Realita je založená na mysli – mojej, tvojej a najmä božej.
- Kritika mechanického pohľadu: Berkeley odmieta predstavu o svete ako o súbore častíc, ktoré sa navzájom narážajú.
- Výzva primárnym a sekundárnym kvalitám: Berkeley spochybňuje rozdelenie vlastností na objektívne (primárne) a subjektívne (sekundárne), ukazujúc, že aj to, čo považujeme za „objektívne“, je závislé od vnímania.
- Božia rola: Boh zabezpečuje existenciu sveta, aj keď ho nikto nevníma.
- Paralely s kvantovou fyzikou: Berkeleyho myšlienky o potrebe pozorovateľa pre existenciu reality sa dotýkajú niektorých interpretácií kvantovej mechaniky.
Berkeley a Mechanický Pohľad na Svet
John Locke, významný filozof pred Berkeleym, presadzoval „mechanický pohľad“ na svet. Predstavoval si ho ako rozsiahly systém častíc, ktoré sa neustále pohybujú a narážajú do seba. Vidieť, myslieť – všetko to bolo pre Lockea výsledkom fyzikálnych procesov, ako sú pohyby malých častíc alebo elektrické javy. Berkeley s týmto pohľadom nesúhlasil. Argumentoval, že takýto mechanický model nedokáže vysvetliť kvality, ktoré vnímame – farbu, tvar, vôňu. Ako môže narážanie častíc vyvolať pocit tepla alebo chuti?
Primárne a Sekundárne Kvality: Ilúzia Rozdelenia?
Locke rozlišoval medzi primárnymi a sekundárnymi kvalitami objektov. Primárne kvality, ako sú tvar, hmotnosť a počet, považoval za skutočné vlastnosti samotného objektu – boli „objektívne“. Sekundárne kvality, ako je farba, chuť alebo vôňa, zase považoval za závislé od vnímania – boli subjektívne. Berkeley však túto dichotómiu spochybňuje. Vezmite si horúci popol. Pocit bolesti, ktorý vyvoláva, nie je vlastnosťou samotného popola (teplo), ale skôr výsledkom nášho vnímania. Ak teda všetko, čo vnímame, je závislé od mysle, aký zmysel má rozlišovať medzi primárnymi a sekundárnymi kvalitami?
Myseľ, Boh a Realita: Ideálna Existencia
Berkeleyho hlavnou myšlienkou je, že existuje len to, čo môžeme vnímať. Ak teda neexistuje nič mimo mysle, ako môže svet existovať, keď ho nikto nevníma? Berkeley odpovedá, že Boh je všemocný a neustále „vychutnáva“ všetky myšlienky a obrazy vo svete. Vďaka božiemu vnímaniu teda svet naďalej existuje, aj keď sa naň nikto nediví. Predstavte si to takto: jablko, ktoré vidíte, nie je hmota s vlastnosťami, ale skôr vaša myšlienka o tom jablku. Táto myšlienka však existuje v mysli Boha, a preto má večnú existenciu.
Kvantová Fyzika a Berkeleyho Myšlienky?
Je zaujímavé, že niektoré interpretácie kvantovej fyziky naznačujú, že realita môže „existovať“ len s pozorovateľom. Podobne ako v Berkeleyho idealizme, aj tu je potrebná myseľ (pozorovanie) na to, aby sa jav prejavil a stal sa reálnym. Hoci sú tieto paralely len náznaky, ukazujú, že Berkeleyho filozofia môže mať nečakané spojitosti s modernou vedou.
Zamyslenie a Odporúčania
Berkeleyho idealizmus je provokujúcou výzvou k nášmu spôsobu myslenia o svete. Jeho argumenty nás nútia kriticky prehodnotiť, čo považujeme za skutočné a akú úlohu zohráva vnímanie pri formovaní našej reality. Aj keď sa s Berkeleyho závermi nemusíme úplne stotožňovať, jeho myšlienky nám ponúkajú cenný pohľad na hlboké filozofické otázky o existencii a poznaní. Odporúčam si prečítať aspoň niektoré z Berkeleyho diel – Novú teóriu videnia alebo Princípy ľudského poznania.
Dôležité odkazy:
- The Royal Institute of Philosophy: https://www.royalinstphilos.org/
- Office for Students: https://www.officeforstudents.org.uk/ (Poznámka: Odstránené odkazy na sociálne siete a reklamné odkazy)
Hodnotenie článku:
Nič neexistuje mimo mysle: Berkeleyho idealizmus
Osoby v článku
Približne 131 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.66 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()