Návrat k idealizmu: História a budúcnosť britskej filozofie

Prednáška Johna Haldanea, ktorá sa konala v rámci oslavy storočnice Kráľovskej inštitúcie filozofie, predstavuje fascinujúcu cestu po dejinách britskej filozofie. Haldane skúma zmeny v prístupe k filozofii od začiatku 20. storočia až po súčasnosť, pričom sa zastavuje pri dôležitých osobnostiach a paradigmatických posunoch. Jeho argumentácia smeruje k presvedčeniu o potrebe návratu k humanistickej filozofii, ktorá kladie dôraz na porozumenie ľudskej existencie a jej miesta vo svete.

Kľúčové poznatky

• Profesionalizácia a špecializácia: Filozofia sa v priebehu storočia stala profesionálnejšou a špecializovanejšou, často spájajúc sa s empirickými a vedeckými disciplínami.
• Zmena paradigmy: Prechod od starších filozofických škôl k novým, experimentálnym prístupom.
• Vplyv svetových vojen: Očakávanie budúcich konfliktov podnietilo ambície v Haldaneovej generácii filozofov.
• Rozšírenie akademickej sféry: Po druhej svetovej vojne došlo k výraznému rozšíreniu univerzít a postgraduálneho štúdia, čo viedlo k potrebe nových učiteľov.
• Zmena chápania skúsenosti: Stredoveká predstava skúsenosti ako pozorovania sa odlišuje od moderného konceptu subjektívnej skúsenosti.
• Deskriptivizmus a analýza pojmov: Filozofický posun smerom k popisu a analýze pojmov namiesto normatívnych súdov.
• Návrat k idealizmu: Haldaneho argumentácia pre návrat k filozofickému idealizmu ako zdroju humanistického pohľadu na svet.

Od Ryla po Davidsona: História britskej filozofie v priebehu storočia

Prednáška sa otvára spomienkami na prednášky Gilberta Ryla z roku 1976, ktoré analyzovali históriu britskej filozofie. Haldane poukazuje na posun od staršej generácie filozofov („the old gang“) k novým, experimentálnejším mysliteľom. Vplyv prvej a druhej svetovej vojny mal zásadný vplyv na ambície filozofov, ktorí sa snažili porozumieť svetu v čase neistoty a hroziaceho konfliktu.

Počas povojnového obdobia došlo k výraznému rozšíreniu akademickej sféry, čo si vyžiadalo viac učiteľov a nové študijné programy. Tento vývoj bol spojený so zmenou chápania skúsenosti – od stredovekej predstavy pozorovania k modernej interpretácii subjektívneho prežívania.

Haldane sa venuje aj vplyvu filozofa Davida Davidsona, ktorý presadzoval pluralizmus a odklonil sa od historických filozofických smerovaní („konec ismů“). Podľa Davidsona mali filozofi popísať koncepty namiesto toho, aby ponúkali normatívne súdy. Tento prístup viedol k forme „tichého“ alebo konzervatívneho myslenia.

Ideálna filozofia a ľudská existencia: Návrat k humanistickému pohľadu

Haldane argumentuje pre návrat k idealizmu, ktorý podľa neho môže podporiť pocit zdieľanej ľudskosti a ponúknuť nuansované porozumenie vzťahu medzi poznaním a realitou. Kritizuje súčasný trend „aktivistickej strednej školy“, kde filozofi využívajú svoje pozície na presadzovanie konkrétnych cieľov, čo podľa neho podkopáva filozofickú pokoru a reflexiu.

Haldane zdôrazňuje, že úlohou filozofie je predovšetkým porozumieť svetu, nie ho meniť. Poukazuje na to, že filozofi by mali pôsobiť ako „taxonómovia“, ktorí skúmajú javy namiesto toho, aby ponúkali normatívne súdy alebo presadzovali akcie.

Zdieľaná ľudskosť a transcendentnosť: Pohľad Rogera Scrutona

Prednáška sa dotýka aj pohľadu filozofa Rogera Scrutona, ktorý argumentoval, že ľudia sú „generátormi významu“, ktorí projektujú svoje vnútorné skúsenosti do sveta. Podľa Scrutona si potom nesprávne myslia, že tieto projekcie sú inherentnými vlastnosťami sveta. Haldane naznačuje možnosť preskúmania objektívneho idealizmu a otázky, či vnímaná osobnosť alebo božstvo odráža „objektívny rozum“.

Ekonomické tlaky a budúcnosť filozofie na Slovensku aj vo svete

Haldane predpovedá zmenšovanie filozofie v Británii kvôli ekonomickým tlakom a požiadavkám na impaktové hodnotenie univerzít. Tento trend by mohol viesť k „prečisteniu“ menej kvalitných prác. Podobné výzvy sú relevantné aj pre slovenskú akademickú sféru, kde je dôležité zachovať kvalitu filozofického myslenia a podporovať humanistický pohľad na svet.

Odporúčania a úvahy

Prednáška Johna Haldanea predstavuje podnetnú reflexiu o histórii a budúcnosti filozofie. Je to výzva k návratu k humanistickejšiemu prístupu, ktorý kladie dôraz na porozumenie ľudskej existencie a jej miesta vo svete. V súčasnom svete, kde dominujú vedecké a technologické disciplíny, je dôležité si uvedomiť hodnotu filozofického myslenia a jeho schopnosť ponúknuť hlboký pohľad na život a svet okolo nás.

Dôležité odkazy

• Royal Institute of Philosophy: https://royalinstitutephilosophy.org/events/philosophy-in-retrospect-and-prospect-centenary-lectures-2025-6/

Približne 242 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.21 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.