Mýty o traumách: Prečo sme odolnejší, ako si myslíme

V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o traumách a ich dopadoch na náš život. Avšak, čo ak by ste vedeli, že mnoho z týchto vnímaných trvalých následkov je založených na mylných predstavách? Psychológ George Bonanno vo svojom rozhovore pre Big Think odhaľuje tri bežné mýty o traumách a ukazuje, ako sme v skutočnosti oveľa odolnejší, než si často myslíme. Poďme sa pozrieť na to, čo nám táto fascinujúca debata hovorí o tom, ako spracovávame ťažké životné skúsenosti.

Kľúčové poznatky z rozhovoru s Georgeom Bonannom:

• Trauma nie je udalosť, ale reakcia: Nie každá nepríjemná udalosť je trauma. Trauma vzniká vtedy, keď človek na danú situáciu nereaguje zdravým spôsobom a táto reakcia má dlhodobé následky.
• Odolnosť je bežnejšia, ako si myslíme: Väčšina ľudí (približne dve tretiny) sa po potenciálne traumatických udalostiach (PTE) vráti do stabilného stavu fungovania.
• Trauma nie je vždy trvalá: Spomienky na traumu sa môžu časom meniť a stávať sa menej bolestivými.
• Flexibilita je kľúčová: Schopnosť prispôsobiť sa, vybrať si správnu stratégiu zvládania a monitorovať jej účinnosť je základom odolnosti.

Rozbíjanie mýtov o traumách: Prečo naše predstavy často nie sú pravdivé?

Bonanno začína tým, že rozoberá tri bežné mýty o traumách. Prvým je presvedčenie, že akékoľvek nepríjemné zážitky sú trauma. Druhý mýtus tvrdí, že všetky traumatické udalosti spôsobujú trvalé škody. A tretí hovorí, že skryté a nerozpoznané traumy nás potajomky poškodzujú.

Podľa Bonanna je dôležité pochopiť, že trauma nie je inherentná vlastnosť udalosti, ale skôr objav spôsobu, akým na ňu človek reaguje. To znamená, že rovnaká udalosť môže mať pre jedného človeka traumatický dopad a pre druhého nie.

Odolnosť: Náš zabudnutý potenciál

Výskum odolnosti, teda schopnosti zotaviť sa po ťažkých udalostiach, bol pôvodne ignorovaný alebo dokonca odmietaný. Bonanno osobne zažil takmer smrteľnú udalosť počas kempovania, a to mu pomohlo pochopiť silu ľudskej odolnosti.

Väčšina ľudí prejavuje po PTE odolnosť, čo znamená, že sa vráti do svojho pôvodného stavu fungovania. Existujú však aj iné reakcie: zotavenie (postupné zlepšovanie), oneskorené zhoršenie a chronická úzkosť.

Ako mozog spracováva traumu? Fragmentované spomienky a flexibilita

Traumatické udalosti sú často zapamätané ako fragmenty informácií, nie ako celistvé príbehy. To je adaptívny mechanizmus, ktorý nám umožňuje prežiť budúcnosť. Mozgový stresový systém reaguje na traumu uvoľňovaním hormónov, ako je kortizol, a dočasne blokuje spomienky.

Bonanno tiež predstavuje koncept flexibility sequence (sekvencia flexibility), ktorá pozostáva z troch krokov: 1) identifikácia problému, 2) výber vhodnej stratégie zvládania a 3) monitorovanie jej účinnosti. Dôležitá je aj flexibilita mindset, charakterizovaná optimizmom, vierou vo vlastné schopnosti a orientáciou na riešenie problémov.

História traumy: Od „shell shock“ po PTSD

História chápania traumy sa výrazne zmenila v priebehu času. V minulosti sa symptómy traumy (ako nočné mory a strach) spomínali len sporadicky, napríklad v denníkoch Samuela Pepysa počas Veľkého londýnskeho požiaru. Formálna diagnóza PTSD vznikla až v roku 1980 po Vietname.

Smútok vs. Trauma: Dva odlišné procesy

Bonanno tiež rozlišuje medzi smútkom a traumou, ktoré sú dva odlišné psychologické procesy s rôznymi reakciami mozgu. Popiera aj populárny mýtus o „piatich fázach smútku“, pretože tento model nemá vedecký základ a môže byť dokonca škodlivý.

Zotavenie z traumy: Príbeh, ktorý si píšeme sami

Záverom je, že trauma nemusí byť nevyhnutne trvalá. Prostredníctvom flexibility, adaptácie a zdravých stratégií zvládania môžeme prejsť ťažkými životnými skúsenosťami a stať sa silnejšími. Práve my sami si píšeme príbeh o tom, ako trauma ovplyvní náš život.

Zdroje:

• Big Think Interview – The dangerous myth of permanent trauma | George Bonanno: Full Interview

Približne 215 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.08 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.