Mozog, slobodná vôľa a neuroveda: Čo vieme?

Profesor Warren Brown v zaujímavej prednáške pre Faraday Institute skúmal komplexný vzťah medzi neurovedou, slobodnou vôľou a morálnou zodpovednosťou. Prednáška sa opiera o rozsiahly výskum mozgu, najmä štúdie ľudí bez corpus callosum, aby preskúmala, či naše neuróny naozaj určujú to, čo robíme. Brown prezentuje argument pre "non-reductive physicalism," teda názor, že vyššie kognitívne funkcie a subjektívna skúsenosť vznikajú z komplexných mozgových procesov bez potreby oddelenej duše. Prednáška sa dotýka determinizmu, dynamických systémov, úlohy jazyka a vplyvu sociálneho kontextu na naše rozhodnutia.

Kľúčové poznatky

• Corpus callosum a kognícia: Výskum ľudí bez corpus callosum odhaľuje významnú súvislosť medzi touto štruktúrou mozgu a komplexnými kognitívnymi funkciami, ako je riešenie problémov, imaginácia, jazyk (metafory, humor), teória mysle, porozumenie naratívom a emocionálna reprezentácia.
• Dynamické systémy: Mozog nie je len súborom oddelených častí, ale komplexný dynamický systém, kde interakcie medzi neurónmi vedú k vzniku nových vlastností (emergentných javov).
• Frontálne lóby a budúce plánovanie: Frontálne lóby zohrávajú kľúčovú úlohu v integrácii informácií v čase, pozornosti, inhibičnej kontrole a predvídavom konaní – teda plánovaní a príprave na budúce akcie.
• Sociálna konštrukcia zdravia: Naše chápanie pojmu "zdravie" je sociálne naučené prostredníctvom komunikácie, najprv jazykovou formou, a neskôr integrované do mozgových procesov (vmPFC).
• Vplyv vs. determinizmus: Profesor Brown preferuje pojem "vplyv" namiesto "determinizmu", uznávajúc, že minulé skúsenosti ovplyvňujú možnosti, ale neurčujú naše konanie.

Hlbší ponor do neurovedeckých konceptov

Brownova prednáška sa opiera o niekoľko kľúčových filozofických a neurovedeckých konceptov, ktoré je potrebné pochopiť pre hlbšie porozumenie argumentu. Jedným z nich je non-reductive physicalism, ktorý tvrdí, že vyššie mentálne stavy (ako vedomie, slobodná vôľa) nevznikajú len zo základných fyzikálnych procesov, ale sú ich emergentnými vlastnosťami. To znamená, že hoci sú tieto stavy založené na fyzických javoch, nemôžu byť redukované len na ne.

Ďalším dôležitým konceptom je dynamický systém. Brown argumentuje, že mozog funguje ako komplexný dynamický systém – sieť vzájomne prepojených neurónov, ktoré interagujú a vytvárajú zložité vzorce aktivity. Tento prístup odmieta lineárnu príčinnosť a zdôrazňuje spätné väzby a nelineárne interakcie. Príklad Waltera Freemana s králičím olfaktorickým bulbom, kde sa vzorce neurónovej aktivity menia v závislosti od skúseností (napríklad rozdiel medzi pilinami a banánmi), ilustruje, ako mozog spracováva informácie na základe vzorov skôr ako individuálnej aktivity jednotlivých neurónov.

Výskum s diétermi, prezentovaný prostredníctvom FMRI snímok, ukazuje rozdiel v aktivite ventromedialneho prefrontálneho kortexu (vmPFC) medzi "self-control" a "non-controllers". U self-controllerov korelovala aktivita vmPFC s hodnotou zdravia aj chuti, zatiaľ čo u non-controllerov len s chuťou. To naznačuje, že naše chápanie pojmu "zdravie" je sociálne naučené a integrované do mozgových procesov.

Slobodná vôľa: Ilúzia alebo realita?

Otázka slobodnej vôle je jadrom prednášky. Brown sa vyhne deterministickému pohľadu, ktorý tvrdí, že všetky udalosti sú nevyhnutne určené predošlými príčinami. Namiesto toho navrhuje, že komplexné dynamické systémy môžu umožniť vznik agentivity a slobodnej vôle. Mackayho definícia agenta ako systému, ktorý spracováva informácie a reaguje na prostredie, naznačuje, že aj jednoduché systémy (ako termostat) môžu byť považované za agenty.

Brown tiež zdôrazňuje dôležitosť reflektívneho myslenia a mindfulness ako potenciálnych mechanizmov pre posun evaluatívnych kritérií a teda aj pre získanie väčšej kontroly nad vlastným konaním. Rozpráva o tom, že vplyv minulých skúseností na naše možnosti nie je striktne deterministický.

Zameriavač na budúcnosť: AI a kontinuita seba

Diskusia sa presunula k téme umelej inteligencie (AI). Brown naznačuje, že hoci AI dokáže demonštrovať komplexnú kauzálnu agentivitu, nemusí nevyhnutne riešiť otázku kontinuity seba mimo tela. To poukazuje na dôležitosť embodied existence pre ľudskú skúsenosť a slobodnu vôľu.

Záverečné myšlienky a odporúčania

Prednáška profesora Browna ponúka fascinujúci pohľad na komplexný vzťah medzi neurovedou, slobodnou vôľou a morálnou zodpovednosťou. Argument pre "non-reductive physicalism" je presvedčivý a zdôrazňuje dôležitosť pochopenia mozgu ako dynamického systému s emergentnými vlastnosťami.

Pre záujemcov o túto tému odporúčame:

• Knihu profesora Browna: "My Neurons Make Me Do It," ktorá sa hlbšie zaoberá filozofickými a neurobiologickými aspektmi morálnej zodpovednosti a slobodnej vôle.
• Prácu Waltera Freemana: Výskum králičieho olfaktorického bulbu, ktorý ilustruje pattern-based processing informácií v mozgu.
• Alicia Guero's perspektívu na dynamické systémy: Zameranie sa na kvalitatívne odlišné stavy a väčšiu slobodu na vyšších úrovňach organizácie.

Prednáška profesora Browna nás núti zamyslieť sa nad tým, čo to vlastne znamená byť človekom v ére neurovedeckého pokroku a ako naše chápanie mozgu ovplyvňuje naše predstavy o slobodnej vôli a morálnej zodpovednosti.

Približne 167 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.84 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.