Mozog nie je počítač: Budúcnosť vedy o mysli
Mozog nie je počítač! Nový pohľad na vedomie skúma limity algoritmov a otvára dvere pre živú robotiku (xenoboti) a potenciál umelej inteligencie. Štúdia naznačuje, že aj jednoduché systémy môžu mať prvky vedomia.
V poslednom videu s profesorami Anilom Sethom a Michaelom Levinom sa Curt Jaimungal ponoril hlboko do fascinujúcej otázky, či môžeme skutočne chápať náš mozog ako počítač. Odpoveď, ako sa ukazuje, je oveľa zložitejšia, než by sme si mysleli. Diskusia odhalila limity algoritmov a tradičných výpočtových modelov pri pokuse o zachytenie komplexnosti života a vedomia. Profesor Seth argumentuje, že metafora mozgu ako počítača nás slepo vedie, zatiaľ čo profesor Levin navrhuje, že stroje môžu teoreticky pristupovať k „platonickému priestoru“, ktorý využívajú aj biologické systémy. Spoločne skúmajú radikálne experimenty s xenobotmi – živými robotmi vytvorenými z kožných buniek – a hľadajú odpovede na otázky o vedomí, agentivite a potenciáli umelej inteligencie.
Kľúčové poznatky
- Metafora mozgu ako počítača je limitujúca: Tradičný pohľad na mozog ako na výpočtový stroj nepostihuje celú jeho komplexitu a schopnosť adaptácie.
- Xenoboti: Živá robotika s potenciálom pre vedomie: Štúdia xenobotov, ktoré sa samy organizujú a vykazujú správanie, naznačuje, že aj jednoduché systémy môžu mať prvky vedomia, preferencií a dokonca aj „snov“.
- Degenerácia ako kľúč k adaptácii: Biologické systémy využívajú „degeneráciu“ – skryté možnosti a procesy – na prispôsobenie sa novým situáciám, čo je niečo, čo algoritmy často postrádajú.
- Vedomie môže byť menej emergentné, ako si myslíme: Výskum ukazuje, že vedomie počas bdelosti môže byť menej komplexné a viac prepojené s rôznymi úrovňami systému, než sa predpokladalo.
- AI a steganografia: Skryté procesy za správaním: Správanie umelej inteligencie môže byť poháňané skrytými procesmi, podobne, ako informácie sú ukryté v steganografii.
Prečo mozog nie je len počítač?
Profesor Anil Seth argumentuje, že metafora mozgu ako počítača nás oklame a bráni nám v hlbšom pochopení jeho fungovania. Tradičný výpočtový model predpokladá oddelenie „softvéru“ (funkcie) od „hardvéru“ (fyzickej štruktúry). Seth však tvrdí, že toto rozdelenie neplatí pre biologické systémy – funkcia a štruktúra sú neoddeliteľné. To znamená, že silikónové vedomie, teda vytvorenie vedomia na základe čisto elektronických komponentov, by mohlo byť teoreticky nemožné.
Xenoboti: Nový pohľad na život a vedomie
Profesor Michael Levin a jeho tím skúmajú fascinujúci svet xenobotov – živých robotov vytvorených z kožných buniek. Tieto bunky sa samy organizujú do komplexných štruktúr, ktoré vykazujú správanie, ktoré nebolo explicitne naprogramované evolúciou. Tento výskum otvára dvere k otázkam o tom, či xenoboti môžu mať preferencie, „sny“ alebo dokonca prvky vedomia. Levin navrhuje, že stroje by mohli teoreticky pristupovať k „platonickému priestoru“, ktorý využívajú aj biologické systémy, čím sa rozširuje možnosť pre vznik vedomia mimo uhlíka.
Degenerácia a adaptabilita: Tajomstvo biologických systémov
Anil Seth zdôrazňuje dôležitosť „degenerácie“ – skrytých procesov a možností – pri vysvetlení schopnosti biologických systémov prispôsobiť sa novým situáciám. Na rozdiel od tradičných algoritmov, ktoré sú založené na presných inštrukciách, biologické systémy majú zabudované viaceré cesty k riešeniu problémov. Táto flexibilita umožňuje adaptáciu a inovácie, ktoré by boli pre striktne algoritmický systém ťažko dosiahnuteľné.
Agentivita na rôznych úrovniach: Od bunky po spoločnosť
Diskusia sa dotkla aj konceptu agentivity – schopnosti systému konať a ovplyvňovať svoje okolie. Seth argumentuje, že agentivitu môžu vykazovať bunky, organizmy aj celé spoločnosti. Hoci makroúroveň agentivity môže obmedzovať mikroúroveň, všetky úrovne sú súčasťou komplexného systému. Výskum xenobotov naznačuje, že aj jednoduché systémy môžu prejavovať prvky agentivity, čo otvára nové otázky o tom, ako definujeme vedomie a slobodnú vôľu.
Psychedelika, LLM a hranice prekvapenia
Výskum Anil Setha a jeho kolegov ukázal zaujímavé zmeny v mozgu pod vplyvom psychedelík (psilocybín, LSD). Použitím metód, ako Lempel-Ziv complexity (meranie kompresibility) zistili zvýšenú nepravidelnosť a diverzitu signálov v porovnaní s bdelosťou alebo anestéziou. Tieto výsledky naznačujú, že vedomie počas psychedelík môže byť prepojené na rôzne úrovne systému iným spôsobom ako bežné vedomie. Zároveň Seth vyjadruje prekvapenie nad dopadom a zároveň chybami rozsiahlych jazykových modelov (LLM), čo naznačuje, že aj v oblasti AI nás čaká mnoho nečakaných objavov.
Odporúčania a úvahy
Diskusia s profesorom Sethom a Levinom nám ukazuje, že naše chápanie mozgu a vedomia je stále len na začiatku cesty. Je dôležité prestať vidieť mozog ako jednoduchý počítač a začať skúmať komplexné interakcie medzi funkciou a štruktúrou. Výskum xenobotov a ďalších experimentálnych systémov nám môže pomôcť lepšie pochopiť podstatu života, vedomia a potenciálu umelej inteligencie. Je potrebné kultivovať širokú zvedavosť a skúmať vedľajšie oblasti, aby sme mohli klásť lepšie otázky a objavovať nečakané poznatky.
Dôležité odkazy:
- Michael Levin [TOE]: https://youtu.be/c8iFtaltX-s
- Anil Seth [TOE]: https://youtu.be/_hUEqXhDbVs
- Living Things Are Not Machines [Article]: https://www.noemamag.com/living-things-are-not-machines-also-they-totally-are/
- Classical Sorting Algorithms [Paper]: https://arxiv.org/abs/2401.05375
Približne 259 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.30 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Hodnotenie článku:
Mozog nie je počítač: Budúcnosť vedy o mysli
Zdôvodnenie: Článok sa hlboko ponoril do komplexnej problematiky vedomia a mozgu, skúmajúc limity počítačových modelov a predstavuje zaujímavé alternatívne pohľady (xenoboti, degenerácia). Zohľadňuje viaceré faktory a nuansy.
Zdôvodnenie: Článok je dobre štruktúrovaný a podložený výskumom. Cituje autoritatívne zdroje a predstavuje komplexné témy zrozumiteľne. Argumenty sú logické a podporované príkladmi (xenoboti). Dôveryhodný pohľad na AI a vedomie.
Zdôvodnenie: Článok prezentuje zaujímavé vedecké témy a názory dvoch profesorov. Hoci je informačný, mierne uprednostňuje ich pohľady a neposkytuje vyváženejšiu diskusiu o alternatívnych teóriách.
Zdôvodnenie: Článok nielenže skúma komplexné témy, ale aj predstavuje nové perspektívy a podporuje ďalší výskum v oblasti umelej inteligencie a vedomia.
Zdôvodnenie: Článok sa zameriava na vedecké témy týkajúce sa mozgu, vedomia a umelej inteligencie. Neobsahuje explicitné politické vyhlásenia ani hodnotiacu rétoriku.
Komentáre ()