Môžete dôverovať svojmu mozgu? Ilúzie a skreslené spomienky

Spomenuli ste si niekedy spätne na moment vo svojom živote, ktorý si pamätáte veľmi živo? Vidíte ľudí, počujete zvuky, viete presný čas… len aby ste zistili, že sa to nikdy nestalo alebo sa stalo úplne inak? Je to preto, lebo váš mozog vás občas klame. V tomto článku sa pozrieme na to, ako naše spomienky a vnímanie reality môžu byť skreslené vonkajšími faktormi, vnútornými procesmi nášho mozgu a dokonca aj nami samými.

Vonkajšie vplyvy: Ako svet okolo nás formuje naše porozumenie

Psychológovia Elizabeth Loftusová a John Palmer dokázali, že jednoduchá zmena slov môže výrazne ovplyvniť to, ako si spomíname na udalosti. V ich slávnom experimente s nehodou automobilu sa účastníkom ukazovalo video s kolíziami. Niektorým položili otázku, akou rýchlosťou autá narážali do seba, zatiaľ čo iní počuli, ako sa autá zrazili. Výsledky ukázali, že tí, ktorí počuli slovo "zraziť", uviedli nižšiu rýchlosť. A niektorí dokonca videli rozbité sklo, hoci tam v skutočnosti nebolo! To dokazuje, že naše spomienky nie sú pevné a spoľahlivé, ale sú rekonštrukciou formovanou vonkajšími vplyvmi.

Predstavte si to takto: ste na porade a máte pocit, že si pamätáte všetko, čo sa povedalo. Večer si však už veľa nepamätáte. Ráno vám niekto povie, ako to podľa neho počul. Vy si myslíte, že má pravdu, pretože si spomienky na poradu už veľmi neviete vybaviť. Neskôr sa vás niekto iný opýta, čo sa na porade dialo a vy mu bez uvedomenia si zopakujete to, čo vám povedal ten prvý človek. A takto vzniká falošná spomienka! Čím dlhšie po udalosti, tým je táto spomienka náchylnejšia na skreslenia. Ak niečo počujete dostatočne často a s presvedčením, váš mozog to začne považovať za pravdu.

Mandela efekt: Keď si veľa ľudí pamätá niečo inak

Mandela efekt je zaujímavý fenomén, kedy si veľká skupina ľudí živo spomína na niečo, čo sa v skutočnosti nikdy nestalo tak, ako si to pamätajú. Jeho názov pochádza z rozšíreného presvedčenia, že Nelson Mandela zomrel vo väzení v 80. rokoch, hoci sa v skutočnosti dožil roku 2013 a zomrel ako slobodný človek.

Ďalším príkladom je Pikachu z Pokémonov. Mnoho ľudí si pamätá, že má na chvoste čierne škvrny, pretože jeho uši sú čierne. Ale v skutočnosti ich nemá! Podobne to platí pre postavu z Monopoly – mnohí si myslia, že má monokel, hoci nikdy nemal. A kto si pamätá emoji robota? Väčšina ľudí si ho predstavuje ako niekoho s čiernobielym tričkom, v maske a s vrecom peňazí, no takýto emoji nikdy Apple nevydal. Mozog kombinuje rôzne obrazy a predstavy o robotovi z filmov, kníh a televíznych programov a vytvára si falošnú spomienku.

Vnútorné procesy: Ako náš mozog sám sebe robí ťažkosti

Nielenže sú naše spomienky ovplyvnené vonkajšími faktormi, ale aj vnútornými mechanizmami nášho mozgu. Výskumy na epileptických pacientoch s rozdeleným corpus callosum (štruktúrou, ktorá spája obe hemisféry mozgu) ukázali, že každá hemisféra vníma realitu inak. Ak bola fotografia zobrazená do pravého oka, pacient ju dokázal opísať, ale nemohol ju nakresliť. Ak bola fotografia zobrazená do ľavého oka, nedokázal ju opísať, ale vedel ju nakresliť ľavou rukou. To ukazuje, že naše vnímanie nie je jednotné, ale skôr kombináciou rôznych informácií.

A čo tak slávna ilúzia s Ninovými mriežkami? Vidíte na nej čiernu bodku? V skutočnosti tam žiadna nie je! Náš mozog sa snaží zjednodušiť komplexný vzor a dopĺňa chýbajúce informácie. Podobne, videli ste už obrázok šiat, ktorý niektorí vnímajú ako modré a čierne a iní ako biele a zlaté? To závisí od toho, ako interpretujete osvetlenie fotografie.

Kľúčové poznatky:

• Spomienky sú rekonštrukcie: Náš mozog si nepamätá udalosti presne tak, ako sa stali, ale vytvára z nich nové verzie na základe vonkajších a vnútorných vplyvov.
• Vonkajšie faktory ovplyvňujú spomienky: Slovo, ktoré použijeme pri popise udalosti, môže výrazne ovplyvniť to, ako si ju pamätáme.
• Mandela efekt je skutočný: Veľa ľudí si živo spomína na veci, ktoré sa nikdy nestali tak, ako si ich pamätajú.
• Mozog vytvára ilúzie: Náš mozog dopĺňa chýbajúce informácie a vytvára si vlastné interpretácie reality.

Záverečné úvahy: Môžeme vôbec dôverovať svojmu mozgu?

Ako nám neurovedec Anil Seth hovorí, „Nezasahujeme pasívne do sveta, aktívne ho generujeme.“ To znamená, že naše vnímanie je skôr konštrukciou ako odrazom objektívnej reality. Preto by sme si mali byť vedomí, že naše spomienky a vnímanie môžu byť skreslené.

Na záver vám odporúčam zamyslieť sa nad tým, či môžete naozaj dôverovať tomu, čo vám váš mozog hovorí. A nabudúce, keď si budete niečo pamätať, skúste zvážiť, či je to skutočne tak, ako si myslíte.

Zdroje:

• TEDx Talks – Can you trust what your brain is telling you? https://www.ted.com/talks/tara_cameron_can_you_trust_what_your_brain_is_telling_you
• Elizabeth Loftus – Výskum falošných spomienok: https://www.loflab.sscnet.ucla.edu/

Približne 164 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.82 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.