Môžeme vôbec dôverovať svedeckým výpovediam?

Viete, že svedectvá očitých svedkov sú v súdnych procesoch často považované za kľúčový dôkaz? No a čo ak vám poviem, že ich spoľahlivosť nie je taká pevná, ako si myslíme? Psychológ John Wixted nám v zaujímavej prednáške na TEDxUCSanDiego ukazuje, prečo je to oveľa zložitejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Poďme sa pozrieť na to, čo sa dozvieme a ako si môžeme lepšie uvedomiť limity ľudskej pamäti.

Kľúčové poznatky

• Pamäť nie je záznam: Naša pamäť nefunguje ako videokamera, ktorá zaznamenáva udalosti presne tak, ako sa stali. Je to skôr proces rekonštrukcie, kde si spomíname na základe fragmentov informácií a našich očakávaní.
• Narušenie pamäti: Už aj malé zmeny v prostredí alebo otázky, ktoré nám kladú po udalosti, môžu ovplyvniť to, ako si ju spomenieme.
• Signal-detection theory: Wixted vysvetľuje, že svedectvá očitých svedkov je potrebné posudzovať pomocou signal-detection theory – metódy používanej v medicíne na hodnotenie testov (napr. Röntgen).
• Lepšie postupy pre získavanie výpovedí: Existujú spôsoby, ako minimalizovať ovplyvnenie pamäti a získať spoľahlivejšie svedectvá.

Ako funguje naša pamäť? Rekonštrukcia, nie záznam

Wixted začína tým, že nám vysvetľuje, že naša pamäť nefunguje ako digitálna kamera. Nemáme v mozgu uložené presné videoklipy z minulých udalostí. Namiesto toho si spomíname prostredníctvom procesu rekonštrukcie. Keď sa snažíme niečo vybaviť, náš mozog poskladá dohromady fragmenty informácií, ktoré si pamätáme – obrazy, zvuky, emócie a asociácie.

Problém je, že tento proces je náchylný na chyby. Naša pamäť sa môže ľahko deformovať vplyvom okolností, v ktorých si spomíname, alebo otázok, ktoré nám kladú po udalosti. Napríklad, ak svedka po incidente opýtame: „Videli ste, ako muž utekal?“, môžeme byť náchylnejší k tomu, že si vybavíme obraz muža utekajúceho, aj keď to nebolo presne tak.

Signal-detection theory a svedectvá očitých svedkov

Wixted uvádza zaujímavý koncept signal-detection theory, ktorý sa bežne používa v medicíne na hodnotenie testov ako napríklad Röntgen. Používa sa na posúdenie pravdepodobnosti, že človek správne identifikuje signál (napr. prítomnosť ochorenia), aj keď je to zložité a nie vždy jasné.

Podobne aj svedectvá očitých svedkov sú ovplyvnené rôznymi faktormi a nie vždy sú presné. Wixted navrhuje, že by sme mali pristupovať k nim s opatrnosťou a zohľadniť pravdepodobnosť falošných poplachov (svedectvo o niečom, čo sa nestalo) aj vynechaní (nepochopenie alebo nezaznamenanie dôležitého detailu).

Ako zlepšiť spoľahlivosť svedectiev?

Našťastie, existujú spôsoby, ako minimalizovať ovplyvnenie pamäti a získať spoľahlivejšie svedectvá. Wixted navrhuje:

• Získavanie výpovedí čo najskôr: Čím skôr svedok vypovie, tým menej je pravdepodobné, že si bude pamätať informácie nesprávne.
• Používanie neutrálnych otázok: Otázky by mali byť otvorené a neupresňujúce, aby sa predišlo ovplyvneniu svedkovho spomínania. Namiesto „Videli ste, ako muž utekal?“ je lepšie sa opýtať: „Čo ste videli?“.
• Používanie line-upov (zostáv): Pri identifikácii podozrivých by mali byť použité line-upy s viacerými osobami, ktoré sú podobné vzhľadom.

Záverečné úvahy a odporúčania

Prednáška Johna Wixteda nám ukazuje, že svedectvá očitých svedkov nie sú vždy spoľahlivé, ako si myslíme. Je dôležité pochopiť, ako funguje naša pamäť a aké faktory ju môžu ovplyvniť. Používaním lepších postupov pre získavanie výpovedí môžeme zvýšiť ich spoľahlivosť a zabezpečiť spravodlivejšie súdne procesy.

Pamätajme si, že pamäť je skôr rekonštrukcia minulosti ako presný záznam. Buďme kritickí k tomu, čo si pamätáme, a vždy zohľadňujme možnosť chýb.

Zdroje a odkazy

• TEDxUCSanDiego: https://www.ted.com/tedx/events/tedxucsandiego
• John Wixted – UC San Diego: (Informácie o Johnovi Wixtedovi sú uvedené v popise videa.)

Približne 125 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.63 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.