Morálka v prírode: Philippa Foot a Naturalistická etika

Čo nám hovorí príroda o morálke? Philippa Foot sa snaží zakotviť morálku v biologických modeloch, skúmajúc, či pochopenie "fungovania" rastlín a zvierat môže osvetliť naše ľudské hodnoty. Reštrukturalizácia naturalistickej etiky podľa Aristotela.

Morálka v prírode: Philippa Foot a Naturalistická etika
Photo by Markus Spiske/Unsplash

Podcast The Partially Examined Life sa v poslednej časti venoval fascinujúcemu dielu Philippy Footovej, Natural Goodness. Táto kniha predstavuje návrat k Aristotelovskému mysleniu a pokus o rekonštrukciu naturalistickej etiky. Hlavnou otázkou je: môžeme morálku zakotviť v biologických modeloch? Môže pochopenie toho, čo znamená "fungovať dobre" u rastlín alebo zvierat, osvetliť aj naše ľudské konanie a hodnoty? V tomto článku sa pozrieme na kľúčové myšlienky, ktoré autori podcastu rozoberali, a pokúsime sa porozumieť Footiným argumentom.

Kľúčové poznatky

  • Naturalistická etika: Philippa Foot sa snaží prekonať dualitu medzi "bytie" (faktami) a "malo by byť" (hodnotami), ktorá bola predstavená Humeom. Argumentuje, že morálka nie je len o subjektívnych pocitoch alebo preskripciách, ale má svoje zakotvenie v tom, ako dobre fungujeme ako ľudské bytosti.
  • Teleológia a praktická racionalita: Foot rozlišuje medzi "primárnou" a "sekundárnou" teleológiou (účelom). Podľa nej je praktická racionalita schopnosť konať v súlade s našou prirodzenosťou, bez neustáleho pýtania sa "prečo by som mal?".
  • Morálka ako funkcia: Podobne ako zdravé korene stromu zabezpečujú jeho rast a prosperitu, aj morálne cnosti prispievajú k nášmu ľudskému blahu.
  • Odmietnutie Humeovej attitudinal theory: Foot odmieta myšlienku, že morálne konanie musí vychádzať z našich túžb alebo postojov. Navrhuje formu praktickej racionality, ktorá je nezávislá od vnútorných stavov.
  • Evolučný blueprint: Foot predpokladá existenciu "evolučného blueprintu", ktorý prispieva k prosperite druhu, nie len jednotlivca.

Footina reakcia na Humea a etickú intuicionizmus

Diskusia sa vracala k myšlienkam Davida Humea a jeho rozlíšeniu medzi faktami a hodnotami ("is-ought"). Hume argumentoval, že z faktu, že niečo je, nemôžeme logicky vyvodiť, čo by malo byť. To viedlo k vývoju naturalistických pohľadov (napríklad G.E. Moore), ktoré sa snažili zakotviť morálku do objektívnych faktov.

Stevenson potom argumentoval, že morálne výroky nie sú o faktoch, ale vyjadrujú naše schvaľovania alebo neschvaľovania ("boo!" alebo "yay!"). Foot sa pokúša túto interpretáciu prekonať tým, že znovu zavádza naturalistický pohľad.

Praktická racionalita a teleológia: Spojenie s Aristotelom

Foot sa inšpiruje Aristotelom a navrhuje, že dobré konanie je spojené s tým, ako dobre plníme svoje funkcie. Napríklad zdravé korene sú pre dub dôležité, pretože zabezpečujú jeho rast a prosperitu. Podobne aj ľudské konanie by malo smerovať k tomu, aby sme fungovali čo najlepšie ako ľudia.

Dôležitý je rozlišovacia schopnosť medzi "primárnou" a "sekundárnou" teleológiou. Primárna teleológia sa týka priameho účelu niečoho (napríklad funkcia srdca), zatiaľ čo sekundárna teleológia sa týka hodnoty alebo dobrého stavu niečoho (napríklad zdravé srdce je lepšie ako choré).

Morálka a faktické posúdenie: Prekračovanie subjektivity

Foot tvrdí, že morálne úsudky môžu byť zakotvené vo faktických hodnoteniach o tom, ako dobre niečo plní svoju prirodzenú funkciu. To môže viesť k dôvodom pre konanie, ktoré presahujú len naše túžby a želania. Napríklad ak vidíme človeka, ktorý sa snaží pomôcť inému v núdzi, môžeme to hodnotiť ako dobré, pretože je to v súlade s našou prirodzenosťou ako sociálnych bytostí.

Odmietnutie separácie morálky a praktického uvažovania

Foot kritizuje tradičné oddelenie medzi morálnym uvažovaním a inými formami praktického uvažovania, ako je opatrnosť (prudence). Snaží sa vytvoriť jednotný systém, v ktorom môžu byť obe formy uvažovania zahrnuté do širšieho rámca "fungovania dobre".

Evolučný kontext: Viac než len prežitie

Foot argumentuje, že evolúcia nie je len o prežití a reprodukcii. Existuje aj "evolučný blueprint", ktorý prispieva k prosperite druhu ako celku. Peacockeho chvosty sú príkladom odchýlky od tohto blueprintu, ktoré sa považujú za deficientné, hoci neovplyvňujú priamu funkciu.

Zameranie na konkrétne funkcie a Humeova morálka

Diskusia sa dotkla možného prepojenia Footiných teleologických názorov s Humeovou teóriou. Podľa autorov podcastu by mohlo ísť o to, že naše morálne pocity sú zakorenené v našej prirodzenosti ako bytostí navrhnutých na prosperitu, a nie len o dôsledky konania.

Zamyslenia a odporúčania

Footina práca predstavuje zaujímavý pokus o rekonštrukciu naturalistickej etiky. Ponúka alternatívu k subjektivistickým pohľadom a zdôrazňuje dôležitosť pochopenia toho, čo znamená "fungovať dobre" ako ľudia. Je to výzva na premyslenie nášho postoja k morálke a na hľadanie zakotvenia v našej prirodzenosti a biologickom kontexte.

Pre tých, ktorí sa zaujímajú o ďalšie čítanie, odporúčame preštudovať diela Aristotela (Najmä Etika Nikomacha) a zvážiť Humeove argumenty o príčinách ľudského správania. Diskusia o naturalistickej etike je stále živá a Footina práca predstavuje dôležitý príspevok k tomuto dialógu.

Referencie

  • Foot, Philippa. Natural Goodness. Oxford University Press, 2001.
  • The Partially Examined Life podcast: https://partiallyexaminedlife.com/ (VYNECHANÉ odkazy na sociálne siete a reklamy)
Približne 95 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.48 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Mastodon