Michel de Montaigne: Učiť sa žiť znamená učiť sa umierať

Montaigne nás učí, že potešenie a cnosť sú kľúčmi k dôstojnému životu bez strachu zo smrti. Objavte, ako môže filozofia priniesť vnútorný pokoj a skutočné potešenie.

Michel de Montaigne: Učiť sa žiť znamená učiť sa umierať
Photo by Mathew MacQuarrie/Unsplash

V dnešnej hektickej dobe, kedy sa možno zdá, že naše životy sužujú neustále požiadavky a hektický životný štýl, sa myšlienky francúzskeho renesančného filozofa Michela de Montaigne z jeho slávnych esejí stávajú stále viac relevantnými. Jedným z jeho najvýznamnejších diel je esej „Učiť sa filozofovať, to je učiť sa umierať“, v ktorej skúma vzťah medzi cnosťou a potešením. V nadväznosti na video z kanála Gregory B. Sadler si priblížme túto esej a ponúkame pohľad na Montaigneove úvahy o významoch potešenia a cnosti.

Kľúčové poznatky

Michel de Montaigne, vo svojej eseji, tvrdí, že filozofia by nás mala naučiť žiť dobre, dôstojne a bez strachu z nevyhnutného - smrti. Zdôrazňuje, že správne pochopenie potešenia je v súlade s cnosťou a že najvyššie potešenie vychádza z morálneho a cnostného života. Kritizuje bežné nepochopenie, ktoré považuje cnosť za niečo bolestivé a tvrdé, a navrhuje, že skutočná cnosť prináša vyššiu formu potešenia, ktorá je trvalá a oslobodzujúca.

Potešenie a cnosť: Dve strany jednej mince

Montaigne v eseji identifikuje dve úrovne potešenia. Na jednej strane je "vyššie potešenie", ktoré je výsledkom cnostného konania a ktoré napĺňa našu podstatu. Je dobré a povzbudzujúce. Na strane druhej sa nachádza "nižšie potešenie", vedúce k prechodnej radosti, ale taktiež plne obťažené následkami a obavami. Montaigne upozorňuje, že skutočné potešenie prichádza z cnosti, ktorá zahŕňa dlhodobý osobnostný rozvoj a šľachetnosť duše.

Kontemplácia smrti: Cesta k vnútornému pokoju

Podľa Montaigneho je ústrednou časťou filozofie aj vzťah k smrti. Tvrdí, že pohŕdanie smrťou, či už ako nedôvera alebo nebranie ju vážne, nám otvára cestu k vnútornej pohode a prijatiu života. Strach zo smrti je prekážkou, ktorá nás môže zbaviť všetkých ostatných radostí a duševného pokoja. Ak dokážeme nad smrťou zdvihnúť pohŕdavý pohľad, život nám môže priniesť nepredstaviteľné potešenie a cnosti môžu byť skutočne oslobodzujúce.

Omyl v myslení a cesta k cnosti

Montaigne varuje pred mylnými postojmi, ktoré považujú cnostnú cestu za drsnú a nákladnú. V skutočnosti je cesta k cnosti sama o sebe radostná a hladká, pokiaľ sa zoznamujeme s jej skutočnou povahou. Filozof pripomína, že aj čiastočná snaha o cnosť má v sebe inherentnú radosť a hodnotu.

Odporúčanie a zamyslenia

Na záver je dôležité si uvedomiť, že cesta k šťastiu vedie skrze pochopenie smrti a udržanie rovnováhy medzi cnosťou a potešením. Montaigne nás povzbudzuje k tomu, aby sme sa nebáli filozofovať a prehĺbili svoje pochopenie života a smrti. Takéto zamýšľanie môže byť účinným nástrojom na získanie vnútorného pokoja a skutočného potešenia, ktoré nepomíňa.

Dôležité odkazy z popisu videa

Zapamätajme si, že filozofia nie je len naukou o abstraktných pojmoch, ale praktickým nástrojom na zlepšenie života. V Montaigneovom diele sa nachádza silná výzva chápať život a smrť cez prizmu porozumenia a múdrosti. Patríme k duchu, ktorý sa snaží o rozvoj vnútornej slobody a radosti, ktorú nám cnosti ponúkajú.

Približne 48 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.24 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Mastodon