Medzi vedomím, umelou inteligenciou a filozofiou mysle: Rozhovor s Nedom Blockom

Ned Block, renomovaný filozof a psychológ z New York University, je známy svojimi prínosmi do oblasti filozofie mysle a neurovedy. V nedávnom rozhovore s Robinsonom Erhardtom sa ponorili do rôznych fascinujúcich tém ako sú umelá inteligencia, test Turinga, vedomie a jeho teórie, až po vzťah medzi vnímaním a myslením. Tento článok sa zameriava na niektoré z kľúčových myšlienok a poznatkov, ktoré z diskusie vyvstali.

Kľúčové poznatky

Diskusia zdôraznila niekoľko fascinujúcich bodov: - Umelá inteligencia, špecificky modely ako ChatGPT, prekvapili odborníkov svojou schopnosťou kreatívneho písania, aj keď zlyhávajú v jednoduchých aritmetických úlohách. - Podľa Neda Blocka je biologická podstata vedomia stále nepochopená a je pravdepodobné, že na úplné porozumenie tejto otázky budeme potrebovať viac než len funkčné simulácie ako sú tie, ktoré ponúka súčasná umelá inteligencia. - Test Turinga, hoci historicky významný, sa ukazuje ako problémový, keďže nezohľadňuje mentálne kvality sudcu. - Vedomie môže byť chápané z hľadiska fenoménov a prístupov, pričom rozdielne teórie ponúkajú rozličné pohľady na jeho povahu.

Koncepty a myšlienky

Umelá inteligencia a jej limity

V diskusii Block spomína, že aj keď modely ako GPT-3 excelujú v napodobňovaní štýlu určitých autorov, ako napríklad Daniela Dennetta, majú zásadné medzery vo svojej schopnosti riešiť jednoduché aritmetické úlohy. Tento záver viedol Blocka k myšlienke, že určitý druh myslenia je pre tieto modely omnoho prístupnejší než iné formy, ktoré súvisia s jasnými pravidlami a reprezentáciou.

Test Turinga a jeho relevancia

Test Turinga, vytvorený Alanom Turingom, mal pôvodne určovať schopnosť stroja vykazovať inteligentné správanie nerozlíšiteľné od správania ľudského. Ned Block však upozorňuje na jeho nesúlad, poukazujúc na to, že testu chýbajú jasné špecifikácie mentálnych kvalít sudcu, čím spochybňuje jeho funkčnosť ako skutočný test inteligencie.

Vedomie a teórie

Block rozlišuje medzi dvomi hlavnými typmi vedomia: fenomenálnym a prístupovým. Fenomenálne vedomie sa týka subjektívneho zážitku, kým prístupové vedomie znamená použiteľnosť informácií na kognitívne procesy, ako je rozhodovanie. V rámci diskusie poukazuje na niekoľko dominantných teórií vedomia, vrátane globálnej pracovnej teórie, teórie vyššieho rádu a integrovanej informačnej teórie, pričom zdôrazňuje biologické aspekty vedomia.

Vnímanie a myslenie

V nedávnej knihe "The Border Between Seeing and Thinking," Block skúma hranicu medzi vnímaním a myslením, pričom zdôrazňuje ikonický formát vnímania ako kľúčový odlíšovací znak od diskurzívneho a konceptuálneho formátu myslenia. Tento rozdiel mu umožňuje rozlíšiť, ako sa naše kognitívne procesy štrukturujú a pripája k diskusii o myslení a spracovaní informácií.

Zamyšlenia

Rozhovor s Nedom Blockom ponúka hlboký pohľad do komplikovaných otázok filozofie mysle, ktoré majú vplyv na naše porozumenie umelého a prirodzeného vedomia. Ako napredujeme v štúdiu umelej inteligencie, otázky o hraniciach inteligencie, vedomia a ich prepojení s biologickými systémami zostávajú otvorené výzvy pre vedcov aj filozofov. Blockovo dielo nás vyzýva, aby sme boli obozretní v našich predpokladoch o umelých systémoch a trpezliví v našej snahe o hlbšie pochopenie ich skutočných možností a limitov.

Dôležité odkazy na štúdie a ďalšie zdroje

1. Ned Block - The Border Between Seeing and Thinking: https://a.co/d/fqVb7gj
2. Ned Block - Osobná webstránka: https://www.nedblock.us

Tieto zdroje ponúkajú ďalšie informácie a príležitosti na štúdium pre tých, ktorí chcú hlbšie porozumieť premysleným argumentom uvedeným v diskusii.

Približne 155 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.78 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.