Kvantová fyzika a filozofia: Rozhovory s Penroseom, Žižekom
Kvantová fyzika a filozofia sa stretávajú! Penrose, Žižek a Hossenfelderová diskutujú o realite, determinizme a interpretácii kvantovej mechaniky. Veda a filozofia spolupracujú pri riešení záhad vesmíru.
Nedávno som si pozrel fascinujúci rozhovor medzi tromi významnými mysliteľmi – Rogerom Penroseom, Slavojom Žižekom a Sabine Hossenfelderovou. Diskutovali o hlbokých prepojeniach medzi kvantovou fyzikou a filozofiou, pričom sa dotkli otázok determinizmu, interpretácie kvantovej mechaniky a samotnej povahy reality. Rozhovor ponúka pohľad na to, ako veda a filozofia môžu spolupracovať pri riešení niektorých najväčších záhad vesmíru.
Kľúčové poznatky
- Kvantová realita nie je len o potvrdení: Penrose zdôrazňuje, že kvantovú realitu môžeme len potvrdiť, nikdy ju však s úplnou istotou zistiť (ascertain).
- Pozorovanie a realita: Hossenfelderová poukazuje na to, že v matematike kvantovej mechaniky neexistuje "pozorujúci" ako taký. Je to len interpretácia, ktorú aplikujeme na výsledky meraní.
- Determinizmus a kvantová teória: Ak by sme vyvrátili myšlienku kauzálnej determinácie v kvantovej teórii, mohlo by to mať neočakávané dôsledky pre naše chápanie času a priestoru.
- Everettova interpretácia: Hossenfelderová hovorí o Everettovej interpretácii (mnohosvety), ktorá nevie vyriešiť žiadny problém.
- Veda a filozofia sú potrebné: Žižek argumentuje, že veda potrebuje filozofiu na definovanie pojmu "správneho" popisu vesmíru a na kladenie existenciálnych otázok o našom postavení vo vesmíre.
Kvantová mechanika: Čo je to vlastne?
Kvantová mechanika je teória, ktorá popisuje správanie hmoty a energie v najmenších mierkach – na úrovni atómov a subatómových častíc. Na rozdiel od klasickej fyziky, kde sa veci správajú predvídateľne, kvantový svet je plný náhodnosti a neistoty. Heisenbergov princíp neurčitosti hovorí, že nemôžeme s úplnou presnosťou poznať polohu aj hybnosť častice zároveň.
Táto neistota vedie k zaujímavým javom, ako kvantové prepojenie (tzv. "spooky action at a distance"), kde dve častice môžu byť navzájom prepojené bez ohľadu na vzdialenosť medzi nimi. Ak zmeníme stav jednej častice, okamžite sa zmení aj stav druhej, čo je v rozpore s našou intuíciou o tom, ako by veci mali fungovať.
Interpretácie kvantovej mechaniky: Mnohosvety a pozorovanie
Existuje niekoľko rôznych interpretácií kvantovej mechaniky, ktoré sa snažia vysvetliť tieto zvláštne javy. Jednou z najznámejších je Everettova interpretácia (mnohosvety), ktorá tvrdí, že pri každom meraní sa vesmír rozdelí na viacero "vetiev", pričom každá vetva predstavuje jeden možný výsledok merania.
Ďalšou populárnou interpretáciou je Kópenhaská interpretácia, ktorá hovorí, že kvantový systém existuje v superpozícii všetkých možných stavov až do momentu, kedy ho pozorujeme. Pozorovanie "kolapsuje" vlnovú funkciu a systém sa ustáli v jednom konkrétnom stave.
Filozofické otázky: Determinizmus, realita a pozorovateľ
Rozhovor s Penroseom, Žižekom a Hossenfelderovou priniesol na povrch niekoľko hlbokých filozofických otázok. Môžeme vôbec pochopiť skutočnú povahu reality? Je veda schopná odhaliť "správny" popis vesmíru, alebo je to len model, ktorý sa neustále mení a zdokonaľuje?
Žižek poukazuje na to, že ak by veda tvrdila, že opisuje správnu realitu, museli by sme definovať, čo "správna" znamená. A ak by sme to urobili, mohli by sa objaviť problémy s tým, ako vyhodnotiť rôzne modely a teórie.
Penrose zase zdôrazňuje, že kvantová mechanika nám umožňuje posielať informácie do minulosti (ale nie skutočnú realitu), čo by mohlo viesť k paradoxom v prípade cestovania rýchlejšie ako svetlo.
Odporúčania a úvahy
Rozhovor s týmito tromi mysliteľmi je povzbudivý pre každého, kto sa zaujíma o vedecké poznanie a filozofické otázky. Ukazuje nám, že veda a filozofia nie sú od seba oddelené disciplíny, ale skôr dve strany jednej mince.
Je dôležité si uvedomiť, že naše chápanie vesmíru je stále neúplné a že musíme byť otvorení novým myšlienkam a perspektívam. Kvantová mechanika nám ukazuje, že realita môže byť oveľa zvláštnejšia a komplexnejšia, než si dokážeme predstaviť.
Zdroje a odkazy
- The Institute of Art and Ideas: https://iai.tv/
- Sabine Hossenfelderová – Lost in Math: https://www.amazon.com/Lost-Math-Searching-Meaning-Science/dp/0691230574
- Slavoj Žižek – The Parallax View: https://www.versobooks.com/products/1833-the-parallax-view
Hodnotenie článku:
Kvantová fyzika a filozofia: Rozhovory s Penroseom, Žižekom
Osoby v článku
Približne 154 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.77 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()