Kedy všetci vieme? Rozhovor o spoločných znalostiach

Nedávno som si pozrel fascinujúci rozhovor medzi Brianom Greenem a kognitívnym vedcom Stevenom Pinkerom, ktorý sa zaoberal hlbokými otázkami týkajúcimi sa toho, ako ľudia navzájom porozumejú, spolupracujú a budujú civilizácie. Rozhovor, súčasť série Big Ideas, odhaľuje kľúčové mechanizmy spoločných znalostí, vývoj jazyka a neviditeľné pravidlá, ktoré udržiavajú spoločnosť pohromade. Od smiechu ako sociálneho signálu až po krehkosť moderných noriem v digitálnom veku – toto je prehľad toho, čo sme sa dozvedeli.

Kľúčové poznatky

• Spoločné znalosti: Pinker vysvetľuje koncept spoločných znalostí ako rekurzívneho myslenia – snaženia porozumieť tomu, čo si myslí niekto iný o tom, čo si myslíte vy. Je to základ pre koordináciu a sociálnu interakciu.
• Jazyk vs. Myšlienky: Rozlišuje medzi jazykom (hovoreným/písaným) a hlbokou „myšlienkovou rečou“ alebo koncepčnou štruktúrou – univerzálnym systémom mentálnych symbolov používaných na uvažovanie a porozumenie, ktorý predchádza osvojeniu jazyka.
• Sociálne normy: Moderné normy, udržiavané spoločným poznaním, sú krehké a môžu byť narušené ľuďmi, ktorí ignorujú zavedené štandardy pravdy a slušnosti.
• AI a vedomie: Pinker vyjadruje skepsu voči súčasným AI systémom, ako je GPT-5, ohľadom ich vedomia, zdôrazňujúc, že ich schopnosti sú často založené na rozsahu a napodobňovaní ľudskej produkcie namiesto skutočného porozumenia.

Spoločné znalosti: Základ pre spoluprácu

Pinker začína vysvetľovaním dôležitosti spoločných znalostí, ktoré sú nevyhnutné pre efektívnu koordináciu a sociálnu interakciu. Predstavuje si to ako rekurzívne myslenie – snaženie porozumieť tomu, čo si myslí niekto iný o tom, čo si myslíte vy. Tento koncept je kľúčový pri riešení problémov, ako je Monty Hallova hádanka, ktorá ilustruje potrebu zvážiť to, čo ostatní vedia, pri rozhodovaní.

Jazyk a myšlienky: Dva odlišné svety

Zaujímavým bodom rozhovoru bolo rozlíšenie medzi jazykom (hovoreným alebo písaným) a hlbšou „myšlienkovou rečou“ – univerzálnym systémom mentálnych symbolov, ktorý používame na uvažovanie a porozumenie. Tento systém existuje pred osvojením si jazyka a nie je to vnútorný monológ, ale skôr abstraktnejšia forma reprezentácie. Jazyk nám umožňuje vytvárať spoločnú znalosť, no často aj skrýva význam a spolieha sa na narážky a zastretú komunikáciu.

Sociálne normy v digitálnom veku

Rozhovor sa dotkol aj krehkosti moderných noriem, ktoré sú udržiavané spoločným poznaním. Pinker poukazuje na to, že tieto normy môžu byť narušené ľuďmi, ktorí ignorujú zavedené štandardy pravdy a slušnosti. V dnešnej digitálnej dobe, kde sa informácie šíria rýchlo a často bez overenia, je udržanie spoločného základu pravdy náročnejšie ako kedykoľvek predtým.

AI: Napodobňovanie alebo skutočné porozumenie?

Napokon, rozhovor sa venoval aj téme umelej inteligencie (AI). Pinker vyjadril skepsu voči súčasným systémom, ako je GPT-5, ohľadom ich vedomia. Podľa neho sú schopnosti týchto systémov často založené na rozsahu a napodobňovaní ľudskej produkcie namiesto skutočného porozumenia. To naznačuje, že hoci AI dokáže robiť neuveriteľné veci, stále je ďaleko od toho, aby dosiahla ľudskú úroveň vedomia a chápania.

Záverečné myšlienky

Rozhovor so Stevenom Pinkerom ponúka fascinujúci pohľad do komplexnej oblasti ľudskej komunikácie, spoločných znalostí a sociálnych noriem. Upozorňuje na dôležitosť kritického myslenia, schopnosti rozlíšiť fakty od fikcie a potrebu udržiavať otvorenú diskusiu o etických a spoločenských dôsledkoch nových technológií, ako je AI. V dnešnom svete, kde sa informácie šíria rýchlo a často bez overenia, je pochopenie týchto konceptov viac než kedykoľvek predtým nevyhnutné pre budovanie silnejšej a zložitejšej spoločnosti.

Referencie

• Harari, Yuval Noah. Sapiens: A Brief History of Humankind.
• Daniel Dor’s „Instructing the Imagination“ (spomenuté v rozhovore)

Približne 158 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.79 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.