Kantova etika: Povinnosti k sebe a druhým

V poslednej časti prednášok z etiky Immanuela Kanta, ktoré analyzovali v Partially Examined Life, sa ponoríme do komplexného sveta povinností. Diskusia sa presúva od úvodných poznámok a metaetiky k podrobnejšiemu skúmaniu povinností voči sebe samému a následne aj povinností voči druhým. Kantova filozofia v tomto smere prináša prekvapivé zistenia, najmä čo sa týka prednosti povinností voči sebe samotnému a jeho prísneho pohľadu na sexualitu. V tomto článku si tieto myšlienky bližšie priblížime a pokúsime sa ich pochopiť v kontexte dnešnej doby.

Kľúčové poznatky

• Povinnosti voči sebe samému sú primárne: Kant tvrdí, že povinnosti voči sebe samému majú prednosť pred povinnosťami voči druhým, pretože nemôžeme iných obviazavať k určitým pravidlám a očakávať od nich ich dodržiavanie, ak sami nedodržiavame základné princípy ľudskosti voči sebe samému. Ide o rešpektovanie vlastnej ľudskej dôstojnosti, čo je pre Kant základom morálky. Toto nie je len o osobnom šťastí; ide o uznanie a ochranu ľudskosti v nás samotných.
• Charita ako povinnosť: Kant chápe charitu nie ako nadmerný skutok dobroty, ale ako povinnosť vyplývajúcu z prirodzených nerovností a sociálnej nespravodlivosti – kompenzácie za nespravodlivosť.
• Opatrné súdenie: Kant uznáva ťažkosť v súdení o iných, zdôrazňujúc potrebu seba-disciplíny namiesto kritiky.
• Suicída ako morálne neprijateľná: Kant považuje suicídu za morálne neospravedlniteľnú, pretože bráni plneniu ďalších povinností a je to čin sebakontradikcie.
• Telo ako nástroj: Kant vníma telo ako nástroj pre morálne konanie a zakazuje činy, ktoré ho poškodzujú alebo ničia.
• Rozdiel medzi láskou a sexuálnym impulzom: Kant rozlišuje lásku (priateľské náklonnosti) od sexuálneho impulzu, ktorý podľa neho vedie k objektifikácii a hanbe.

Povinnosti voči sebe: Základ morálky

Kantova myšlienka, že povinnosti voči sebe samému majú prednosť pred povinnosťami voči druhým, je na prvý pohľad prekvapujúca. Avšak Kant argumentuje, že nemôžeme iných obviazavať k určitým pravidlám a očakávať od nich ich dodržiavanie, ak sami nedodržiavame základné princípy ľudskosti voči sebe samému. Ide o rešpektovanie vlastnej ľudskej dôstojnosti, čo je pre Kant základom morálky. Toto nie je len o osobnom šťastí; ide o uznanie a ochranu ľudskosti v nás samotných.

Charita: Povinnosť vyplývajúca z nespravodlivosti

Kantov pohľad na charitu sa odlišuje od bežného chápania dobročinnosti ako nadmerného skutku dobroty. Podľa Kanta je charita povinnosťou, ktorá pramení z poznania prirodzených nerovností a sociálnej nespravodlivosti. Je to snaha kompenzovať nespravodlivosť, ktorú spoločnosť vytvára. Týmto spôsobom sa charita stáva nie len skutkom dobroty, ale aj korekciou systémových problémov.

Opatrné súdenie a seba-disciplína

Kant zdôrazňuje ťažkosť v súdení o iných, pretože poznáme len vlastnú vnútornú sféru ("len naozaj poznáš svoju vlastnú hruď"). Namiesto kritiky a odsudzovania navrhuje Kant seba-disciplínu a snahu o zlepšenie vlastného správania. Tento prístup podčiarkuje dôležitosť osobnej zodpovednosti a pokory pri hodnotení iných.

Suicída, telo a sexualita: Prísne obmedzenia

Kantova etika kladie veľmi prísne limity na konanie voči vlastnému telu a sexuálnemu impulzu. Suicídu považuje za morálne neprijateľný čin, pretože bráni plneniu ďalších povinností a je to sebakontradikcia. Telo vníma ako nástroj pre morálne konanie a zakazuje činy, ktoré ho poškodzujú alebo ničia (napríklad predaj orgánov). Sexualitu chápe ako impulz, ktorý môže viesť k objektifikácii a hanbe, ak nie je riadený rozumom. Rozlišuje lásku (priateľské náklonnosti) od sexuálneho impulzu a zdôrazňuje potrebu rešpektovať druhého človeka ako cieľ sám o seba v etických vzťahoch.

Povinnosti voči druhým: Dobrá vôľa a úcta k ľudskosti

Kant rozlišuje medzi "priateľskými" povinnosťami, ktoré pramenia z dobrej vôle (benevolencia), a dokonalými povinnosťami vyplývajúcimi z vzájomnej zodpovednosti (rectitude). Vzťahy s druhými by mali byť založené na rešpekte k ich ľudskej dôstojnosti a uznaní ich ako cieľov, nie len prostriedkov.

Pravdovravnosť a sociálny poriadok

Kant argumentuje, že lož podkopáva sociálny poriadok tým, že narúša dôveru a komunikáciu. Hoci neprezrádzanie informácií môže byť prijateľné, priama lož je fundamentálne škodlivá pre ľudské spojenie. Pravdovravnosť je preto základom funkčnej spoločnosti a morálnej integrity.

Zamyslenia a odporúčania

Kantova etika predstavuje náročný, no zároveň hlboko premýšľavý rámec pre morálne konanie. Jeho dôraz na povinnosti voči sebe samému, rešpekt k ľudskej dôstojnosti a prísne obmedzenia v oblasti sexuality nás nútia zamyslieť sa nad vlastnými hodnotami a správaním. V dnešnej dobe, keď sme neustále bombardovaní informáciami a pod tlakom spoločenských očakávań, je Kantova filozofia viac ako relevantná – je to výzva k sebareflexii a hľadaniu morálnych princípov, ktoré nás povedú k autentickejmu a zodpovednému životu.

Zdroje

• Partially Examined Life: https://partiallyexaminedlife.com/
• Partially Examined Life #372: Kant's Ethics Lectures (Part Two): https://www.youtube.com/watch?v=KrY10b8jsb0

Približne 169 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.85 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.