Jediná interpretácia kvantovej mechaniky?
Fyzik David Deutsch argumentuje, že existuje len jedna správna interpretácia kvantovej mechaniky – Everettova teória mnohovesmíru. Kritizuje filozofie brániace vedeckému pokroku a zdôrazňuje dôležitosť realistického prístupu k poznaniu reality.

David Deutsch, uznávaný fyzik a autor, v rozsiahlom rozhovore pre The Institute of Art and Ideas otvára dvere do fascinujúceho sveta kvantovej mechaniky a jej implikácií. V tomto rozhovore sa zaoberá základnými otázkami o realite, poznaní a vedeckom pokroku, pričom argumentuje, že existuje len jedna správna interpretácia kvantovej mechaniky – Everettova interpretácia, známa aj ako teória mnohovesmíru. Rozhovor nielenže objasňuje zložité fyzikálne koncepty, ale tiež kritizuje filozofické prístupy, ktoré podľa Deutscha bránia vedeckému pokroku a spochybňujú samotnú možnosť získavať spoľahlivé poznanie o svete.
Kľúčové poznatky
- Realizmus vedy: Skutočná veda sa snaží pochopiť svet, vrátane toho, čo je neviditeľné, ale ovplyvňuje realitu.
- Rozdiel medzi falošnou a zlou filozofiou: Falošná filozofia je jednoducho nesprávna, zlá filozofia však úmyselne bráni pokroku.
- Veda ako proces zlepšovania: Vedecký pokrok nie je o absolútnej istote, ale o konštrukciách (conjectures), ktoré sa môžu vďaka kritike a experimentom neustále zdokonaľovať.
- Nezávislosť reality od vnímania: Teórie sú ľudské výtvory, no to ich automaticky nespravuje falošnými.
- Potenciál nekonečného pokroku: Vedecký pokrok môže byť teoreticky nekonečný, ale vyžaduje slobodnú vôľu.
- Everettova interpretácia a mnohovesmír: Mnohovesmírová interpretácia nie je len "interpretáciou", ale opisom reality, kde interakcie medzi vesmírmi sú možné a pozorovateľné.
Realita, Poznanie a Veda: Deutschov pohľad
Deutsch začína tým, že zdôrazňuje dôležitosť realistického prístupu vo vede. Skutočná veda sa podľa neho snaží pochopiť svet taký, aký je, vrátane toho, čo nemôžeme priamo pozorovať. Kritizuje teda filozofie 20. storočia, ktoré spochybňovali samotnú existenciu fyzického sveta alebo tvrdili, že poznanie je nedostupné. Rozlišuje medzi "falošnou" a "zlou" filozofiou – prvá je jednoducho nesprávna, zatiaľ čo druhá sa úmyselne snaží brániť vedeckému pokroku tým, že skracuje argumenty a vytvára prekážky.
Kľúčovým momentom v histórii vedy bola podľa Deutscha zmena v chápaní poznania. Ľudia začali spochybňovať spoľahlivosť poznatkov získaných prostredníctvom zmyslov, čo viedlo k filozofii, ktorá popiera možnosť skutočného poznania. Deutsch sa odvoláva na Carla Poppera a jeho myšlienku o vedeckom pokroku ako procese konštrukcií (conjectures), ktoré sú neustále podrobené kritike a experimentálnemu overovaniu.
Newtonove zákony, Rovelliho perspektíva a mnohovesmír
Disktuje aj o tom, že realita je nezávislá od ľudského vnímania. Hoci teórie sú ľudské konštrukcie, to ich automaticky nespravuje falošnými. Poukazuje na Newtonove zákony ako príklad – hoci vieme, že nie sú úplné, stále obsahujú obrovské množstvo užitočných poznatkov a slúžia nám v každodennom živote.
V rozhovore sa dotýka aj pohľadu talianskeho fyzika Carla Rovelliho, ktorý tvrdí, že neexistuje objektívny "vonkajší" uhol pohľadu na realitu – všetky popisy sú len interné perspektívy. Deutsch s tým nesúhlasí a argumentuje, že fyzici stále teoretizujú o tom, čo leží mimo ich dosahu.
Kvantová mechanika a Everettova interpretácia predstavujú pre Deutscha kľúčové piliere pochopenia reality. Mnohovesmír nie je len "interpretáciou", ale opisom reality, kde interakcie medzi vesmírmi sú možné a pozorovateľné. Experimenty s laserovými ukazovadlami údajne dokazujú vplyv neviditeľných častíc na viditeľné objekty, čím podporujú teóriu mnohovesmíru.
Veda, slobodná vôľa a budúcnosť poznania
Rozhovor sa dotýka aj otázky slobodnej vôle a jej úlohy vo vedeckom pokroku. Deutsch naznačuje, že nekonečný pokrok je teoreticky možný, ale vyžaduje slobodnú vôľu. Diskusia o vedomí prináša kontrast medzi jeho názorom na to, že vedomie je vypočítateľné (computable), a presvedčením Rogera Penrosea, ktorý verí v nepočítačové procesy v mozgu.
Záver rozhovoru sa sústreďuje na otázku toho, čo bolo pred Veľkým treskom. Deutsch zdôrazňuje, že ide o legitímny vedecký záujem, nie len filozofickú hádanku.
Zamyslenia a odporúčania
Rozhovor s Davidom Deutschom je podnetným výzvam na prehodnotenie nášho pohľadu na realitu, poznanie a vedecký pokrok. Jeho argumenty o realistickej vede, kritike filozofických obmedzení a potenciáli nekonečného pokroku sú nielen fascinujúce, ale aj povzbudivé. Pre každého, kto sa zaujíma o hlbšie pochopenie sveta okolo nás, je tento rozhovor skutočným zdrojom inšpirácie a zamyslenia.
Odkazy:
- The Institute of Art and Ideas: https://iai.tv/
- David Deutsch - The Beginning of Infinity: https://www.daviddeutsch.org/the-beginning-of-infinity/
- David Deutsch - The Fabric of Reality: https://www.daviddeutsch.org/the-fabric-of-reality/
Približne 132 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.66 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Hodnotenie článku:
Jediná interpretácia kvantovej mechaniky?
Zdôvodnenie: Článok sa hlboko zaoberá komplexnými témami ako kvantová mechanika a filozofia vedy. Poskytuje kontext, rozlišuje rôzne názory (Rovelli vs. Deutsch) a analyzuje príčiny a dôsledky vedeckého pokroku.
Zdôvodnenie: Argumentácia je podložená referenciami na uznávaných vedcov a vedecké koncepty. Rozhovor sa zaoberá komplexnými témami s pokusom o vysvetlenie pre širšie publikum. Zdroj je renomovaný.
Zdôvodnenie: Článok prezentuje silný názor Davida Deutscha a uprednostňuje jeho interpretáciu kvantovej mechaniky (Everettova). Kritizuje iné filozofické prístupy dosť aspoň jednosmerne. Používa slová ako „falošná“ a „zlá“ filozofia, čo je manipulatívne.
Zdôvodnenie: Článok primárne informuje a analyzuje názory Deutscha. Hoci kritizuje určité filozofické prístupy, hlavný dôraz je na vysvetlenie vedeckých konceptov a podporu realistického pohľadu na vedu.
Zdôvodnenie: Článok sa zameriava na vedecké argumenty a kritizuje filozofické prístupy brániace pokroku. Zdôrazňuje realistický pohľad na vedu a slobodnú vôľu, čo naznačuje skôr konzervatívne hodnoty ako dôraz na individualitu a pokrok.
Komentáre ()