Je veda skutočne nestranná? Filozofické a praktické úvahy o zaujatosti vedy

Vedecká spoločnosť často považuje vedu za objektívne hľadanie pravdy, nezávislé od osobných pohľadov vedcov. No je to skutočne tak? V diskusii medzi filozofom Benom Warom a vedcami Shini Somarou a Timom Palmerom z kanála The Institute of Art and Ideas rezonuje otázka: Je veda inherentne zaujatá? Táto debata sa ponorila do nevyslovených predsudkov vedy, preskúmala jej limity a ponúkla pohľad, ako tieto problémy možno riešiť.

Kľúčové poznatky

• Rozdiel medzi pravdou a poznaním: Veda v prvom rade produkuje poznanie vo forme faktov a teórií, zatiaľ čo pravda, podľa filozofie Alaina Badiou, predstavuje hlbší, niekedy až transformujúci zážitok.
• Pohľad na ľudský subjekt vo vede: Veda často zjednodušuje človeka na racionálny organizmus, pričom ignoruje aspekty ako nevedomie, túžba a pud smrti, ktoré sú centrálne pre psychoanalýzu.
• Perspektivita vedeckej pravdy: Ich diskusia zahŕňala otázku, či vedecká pravda je perspektívna a závislá od svetového názoru. Einsteinova teória relativity slúžila ako príklad toho, ako sa pohľad na pravdu vo fyzike vyvíjal.
• Interpretácia dát: Vedci, ako tí na NASA, často zbierajú dáta bez hodnotenia alebo interpretácie, čo môže viesť k nesprávnemu porozumeniu ich práce verejnosťou.

Pravda vs. Poznanie

Ben Ware otvára diskusiu rozlišovaním medzi pravdou a poznaním. Kým vedecké fakty a teórie predstavujú poznanie, skutočná pravda presahuje tieto poznatky. Napríklad klimatické zmeny sú podložené mnohými údajmi a predpoveďami, avšak skutočná pravda o ekologickej kríze môže vyžadovať politickú a ekonomickú revolúciu, ktorú veda sama o sebe nemôže poskytnúť. Alain Badiou označuje pravdu ako zážitok, ktorý vyvoláva transformáciu subjektu a jeho pohľadu na svet.

Ľudský subjekt vo vede

Ďalším dôležitým aspektom je, ako veda zaobchádza s ľudským subjektom. Kým veda ľudí často redukuje na racionálnych aktérov, psychoanalýza skúma komplexné aspekty ľudskej psychiky, ako sú nevedomie a pud smrti. Zlyhanie v porozumení tejto zložitej subjektivity môže viesť k nesprávnemu pochopeniu seba samých a sveta.

Perspektivita vo vedeckej pravde

Je vedecká pravda skutočne objektívna? Tim Palmer uvádza Einsteinovu teóriu relativity ako príklad toho, ako sa vedecké teórie vyvíjajú a ako sa pravda môže meniť v závislosti od paradigmy. Aj keď sa veda pokúša eliminovať osobné názory, tieto sa často vkrádajú cez spôsob interpretácie a prezentácie údajov.

Interpretácia údajov a kolektívna práca

Veda často funguje ako kolektívne úsilie, kde jednotlivci získavajú údaje, ktoré iní následne interpretujú. Vedci, ktorí pracujú v teréne, ako napríklad tí na NASA, sú často nespravodlivo kritizovaní za grafy a články, ktoré formulujú iní na základe ich dát. Toto ukazuje na potrebu lepšej komunikácie a spolupráce medzi vedcami a interpretátormi výsledkov.

Odporúčania a zamyslenia

Ako by mohla veda prekonať svoje inherentné predsudky a limity? Skutočnou odpoveďou môže byť medzidisciplinárna spolupráca a otvorenie sa novým perspektívam. Vlády a inštitúcie by mali podporovať takéto úsilie politikami, ktoré podporujú výmenu poznatkov medzi rôznymi odbormi. Koniec koncov, snaha o objektivitu by nemala brániť otvorenosti voči komplexnosti ľudskej situácie ani voči pravde, ktorá presahuje hranice samotnej vedy.

Odkazy

• Pre viac diskusií a prednášok od popredných mysliteľov navštívte: Institute of Art and Ideas
• Celá debata je dostupná na: The values and prejudices of science

Diskusia o inherentnej zaujatosti vedy otvára otázku, či a ako dokážeme využiť vedecký aparát nie len na hľadanie faktov, ale aj pravdy, ktorá nás môže viesť k zásadným zmenám vo svete, v ktorom žijeme.

Približne 45 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.23 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.