Ilúzie a Mozog: Pohľad Profesora Gorielyho
Mozog vytvára ilúzie! Profesor Goriely odhaluje, ako náš mozog skresľuje realitu prostredníctvom vizuálnych kódov a perspektívy. Od antických filozofov po modernú matematiku – fascinujúci pohľad na umenie, psychológiu a vnímanie sveta.
Prednáška profesora Alaina Gorielyho, súčasť série "Matematika Mozgu" v Gresham College, sa ponorila do fascinujúceho sveta vizuálnych ilúzii. Od antických filozofov ako Epikurovi, ktorý tvrdil, že myseľ vidí a počuje, až po moderné matematické modely, Goriely odhalil, ako naše vnímanie reality často skresľuje samotný proces kódovania informácií naším mozgom. Prednáška skúmala ilúzie v umení, matematike a psychológii, ponúkajúc hlboký pohľad na to, ako náš mozog interpretuje svet okolo nás.
Kľúčové Poznámky
- Vnímanie vs. Realita: Naše vnímanie nie je vždy presným odrazom reality. Mozog aktívne konštruuje obraz sveta, čo môže viesť k ilúziám.
- Perspektívna Ilúzia: Zmena perspektívy dokáže dramaticky zmeniť náš pohľad na objekty a vytvárať iluzórne efekty (príklad s kráľom Ľudovítom III.).
- Matematické Modelovanie: Ilúzie je možné modelovať matematicky, čo nám umožňuje lepšie pochopiť procesy prebiehajúce v našom mozgu.
- Umenie a Ilúzia: Umelci často využívajú ilúzie na vytváranie zaujímavých efektov vo svojich dielach (Rubens, Munch).
- Schumann-Kanitzova Ilúzia: Jednoduché usporiadanie tvarov dokáže vytvoriť komplexné iluzórne obrazy.
Antické Korene a Moderná Veda
Prednáška začala s odkazom na antického filozofa Epikura, ktorý už pred viac ako 2500 rokov zdôraznil rozdiel medzi tým, čo vidíme, a tým, čo je skutočnosťou. Gorielyho osobná skúsenosť so zjavnými opakovanými videniami kráľa Ľudovíta III. na Stanfordskej univerzite ho doviedla k štúdiu vizuálnych ilúzii a ich matematického modelovania. Tento príklad ilustruje, ako perspektíva môže dramaticky ovplyvniť naše vnímanie – zmenou uhla pohľadu sa zdalo, že na nádvorí sú viaceré osoby rôznych veľkostí, kým pri odstránení perspektívy zostal len jeden človek.
Matematika Ilúzii: Od Shepardovho Stola po Herringovu Ilúziu
Goriely predstavil známe ilúzie ako Shepardov stôl (kde sa dva identické polygóny zdávajú byť rôznych tvarov vďaka perspektíve) a Herringovu ilúziu (paralelné čiary, ktoré vyzerajú zakrivené vďaka rámovaným čiernym líniám). Zaujímavý bol aj Zunerova ilúzia, kde sa paralelnosť čiar zdá narušená prítomnosťou priečok. Goriely poukázal na to, že ak sú tieto priečky vnímané ako samostatné objekty, čiary sa zdávajú byť prerušené.
Ilúzie v Umení: Rubens a Munch
Prednáška sa presunula k skúmaniu ilúzii v umení. Goriely analyzoval štúdiu Leonarda da Vinciho pre obraz "Slnko zoslané na zem", kde identifikoval nesprávne zarovnanie rebríka, ktoré je prítomné aj v neskorších verziách obrazu a potenciálne bolo úmyselne korigované umelcom. Podobný problém s zarovnaním nájdeme aj v Munchovom ikonickom diele "Krik". Tieto príklady ukazujú, že aj uznávaní umelci mohli byť ovplyvnení optickými ilúziami a ich diela môžu odrážať tieto skreslenia.
Schumann-Kanitzova Ilúzia a Typy Ilúzii
Goriely demonštroval ďalšiu zaujímavú ilúziu – Schumann-Kanitzovu, ktorá využíva usporiadanie plátkov kiwi na vytvorenie iluzórneho trojuholníka. Následne rozdelil ilúzie do troch kategórií: dokončenie (illusory contours), orientácia a veľkosť.
Matematické Modelovanie a Budúcnosť Výskumu
Goriely predstavil svoj prístup k budovaniu matematickej teórie ilúzii, inšpirovaný Kandinským a Gestalt psychológiou. Poukazuje na to, že rôzne časti vizuálneho systému (pupila, sietnica, LGN, V1-V8) môžu byť zdrojom optických skreslení. Zatiaľ čo niektoré ilúzie sú dobre pochopené, iné zostávajú nevyriešené, ako napríklad efekt horizontu pri vnímaní mesiaca alebo slnka a rôzne farebno-pohybové ilúzie. Prednáška sa dotkla aj kontroverznej otázky Parthenónu a predpokladu, že jeho krivky boli navrhnuté na kompenzáciu optických ilúzii – Gorielyho analýza túto teóriu spochybňuje.
Zamyslenia a Odporúčania
Prednáška profesora Gorielyho nám pripomína, že naše vnímanie sveta nie je vždy objektívne a spoľahlivé. Mozog aktívne konštruuje obraz reality na základe dostupných informácií a predošlých skúseností, čo môže viesť k zaujímavým a niekedy aj desivým ilúziám. Štúdium týchto ilúzii nám umožňuje lepšie pochopiť fungovanie nášho mozgu a otvára nové možnosti v oblasti umenia, dizajnu a neurovedy. Je fascinujúce vidieť, ako matematika môže odhaliť skryté mechanizmy za tým, čo považujeme za "realitu".
Referencie
- Kandinský, W. (1926). Point and Line to Plane.
- Gresham College: https://www.gresham.ac.uk/
Približne 167 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.84 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Hodnotenie článku:
Ilúzie a Mozog: Pohľad Profesora Gorielyho
Zdôvodnenie: Článok komplexne pokrýva tému vizuálnych ilúzii, spája históriu, matematiku, psychológiu a umenie. Analyzuje príčiny a prezentuje rôzne typy ilúzii s konkrétnymi príkladmi.
Zdôvodnenie: Argumenty sú podložené historickými faktami, vedeckým výskumom a príkladmi z umenia. Používajú sa známe ilúzie a odkazy na renomovaných autorov. Informácie pôsobia spoľahlivo a relevantne.
Zdôvodnenie: Článok je prevažne informatívny a objektívny. Prezentuje prednášku bez výrazného zaujímania pre konkrétnu interpretáciu. Používa neutrálny jazyk a uvádza fakty.
Zdôvodnenie: Článok primárne informuje o prednáške a jej obsahu. Hoci odhaľuje zaujímavé javy, neponúka priamo riešenia alebo výzvy na akciu, skôr podnet na zamyslenie.
Zdôvodnenie: Článok sa zameriava na vedeckú prednášku o vnímaní a ilúzii. Neobsahuje politické argumenty ani hodnotenia, je vysoko faktický a analytický.
Komentáre ()