Homér a zrod západnej kultúry: Fascinujúci pohľad profesora Jianga

Prednáška profesora Jianga, ktorá sa konala 6. novembra 2025 v Pekingu, nám prináša fascinujúci pohľad na to, ako dielo Homéra položilo základné kamene gréckej civilizácie – a tým aj západnej kultúry, akú poznáme dnes. Profesor Jiang sa zaoberá nielen epickými príbehmi Iliady a Odysey, ale aj hlbšími filozofickými a psychologickými aspektami, ktoré formovali grécku myšlienku a spoločnosť. Od vzniku mestských štátov až po vplyv Julian Jaynesovej teórie bicamerálneho myslenia, toto video ponúka komplexný pohľad na zrod civilizácie.

Kľúčové poznatky

• Homér ako "veľký tresk": Homérove diela sú považované za začiatok gréckej kultúry a predstavujú prelomový moment v histórii ľudského myslenia.
• Polis vs. Impéria: Rozdiel medzi mestskými štátmi (polis) a impériami je kľúčový – polis podporoval slobodnú diskusiu, vzdelávanie a inovácie, zatiaľ čo impéria potláčali slobodu a kreativitu.
• Význam písma: Prechod od ťažko zvládnuteľného lineárneho písma B k jednoduchšiemu abecednému písmu umožnil širšiu gramotnosť a rozvoj vedy a filozofie.
• Bicamerálne myslenie: Julian Jaynesova teória o bicamerálnom myslení naznačuje, že starí Gréci vnímali svet inak – ako posolstvo z pravej hemisféry mozgu interpretované ľavou, čo viedlo k presvedčeniu o božskom zásahu.
• Vplyv predkov: Uctievanie predkov a verne zachovávanie ich spomienok hrali dôležitú úlohu v starogréckej kultúre.
• Univerzálna svedomosť: Myšlienka o univerzálnej svedomosti, ktorá prepojuje všetky živé bytosti, prináša nový pohľad na vzťah medzi človekom a prírodou.
• Sila odpustenia: Príbeh o Achillesovi a Priamovi ukazuje silu odpustenia a ľudskosti v najťažších situáciách.

Vznik gréckych mestských štátov a rozvoj demokracie

Profesor Jiang zdôrazňuje, že vznik gréckych mestských štátov (polis) bol kľúčový pre rozvoj demokracie a filozofie. Konkurencia medzi jednotlivými mestami viedla k inováciám a rozvoju technológií. Na rozdiel od impérií, ktoré sa vyznačovali centralizovanou mocou a cenzúrou, polis podporoval slobodnú diskusiu, vzdelávanie a aktívnu účasť občanov na politickom živote. Táto atmosféra viedla k rozvoju rétoriky – umenia presvedčovania prostredníctvom reči – ktorá bola nevyhnutná pre účinnú komunikáciu a argumentáciu v mestských zhromaždeniach.

Homér a bicamerálne myslenie: Pohľad do praveku

Homérove eposy Iliada a Odysea nie sú len príbehy o hrdinskom boji a dobrodružstve, ale aj odrazom starogréckeho chápania sveta. Profesor Jiang poukazuje na to, že Homér spájal emócie a prírodu s bohmi, čím vytváral komplexný obraz reality. Julian Jaynesova teória bicamerálneho myslenia nám umožňuje lepšie pochopiť, ako starí Gréci vnímali svet – ako posolstvo z pravej hemisféry mozgu interpretované ľavou, čo viedlo k presvedčeniu o božskom zásahu a komunikácii s bohosluhami.

Uctievanie predkov a spojenie so svedomím

Starogrécka kultúra kládla veľký dôraz na uctievanie predkov. Zvyky, ako pochovávanie mŕtvych s darmi alebo uctievanie lebiek, naznačujú vieru v to, že duše zosnulých sú stále prítomné a môžu poskytnúť múdrosť a vedenie živým. Myšlienka o univerzálnej svedomosti, ktorú navrhuje Jeremy Narby, posilňuje tento pohľad – naznačuje, že všetky živé bytosti sú prepojené prostredníctvom DNA a môžu komunikovať s rozsiahlou sieťou života.

Achilles a Priam: Sila odpustenia

Príbeh o Achillesovi a Priamovi je silným symbolom ľudskosti a schopnosti odpustenia. Po zabití Hektora Achilles sa ponoril do hlbokej depresie, no keď prijal Priama, kráľa Tróje, ktorý prišiel vyjednávať o telo jeho syna, zistil mier. Tento moment ukazuje, že odpustenie je kľúčom k uzdraveniu a zmiereniu – nielen medzi jednotlivcami, ale aj celými národmi.

Moderná strata spirituality a potreba očistenia

Profesor Jiang kritizuje modernú literatúru, ktorá podľa neho trpí nedostatkom spirituality a zameriava sa na banálne témy. Vyzýva k návratu k hlbším hodnotám a k pochopeniu významu odpustenia pre seba aj pre svet okolo nás. Dôraz na výchovu detí je v tomto kontexte považovaný za zdroj nádeje a motivácie pre boj o lepšiu budúcnosť.

Zdroje a odkazy:

• Iliada od Homéra (preklad Roberta Fagla)
• Pôvod vedomia v rozklade bicamerálneho myslenia od Juliana Jaynesa
• Kozmický had od Jeremyho Narbyho
• Anna Karenina od Lea Tolstého
• K majáku od Virgínie Woolfovej

Približne 219 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.10 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.