Hobbes o slobode: Fyzická možnosť, nie slobodná vôľa
Hobbesova definícia slobody je prekvapivá: nie slobodná vôľa, ale absencia vonkajších prekážok pohybu! Aj ak konáme z obavy, je to slobodný čin. Hobbes skúma aj determinizmus a úlohu civilných zákonov v spoločnosti.
V tomto epizóde podcastu „The Partially Examined Life“ sa Mark a Wes vracajú k Hobbesovmu Leviatanovi, konkrétne k 21. kapitole, ktorá sa zaoberá témou slobody poddaných. Táto kapitola bola pre nich novinkou a ponúka fascinujúci pohľad na Hobbesovu koncepciu slobody, ktorá sa výrazne odlišuje od toho, čo by sme mohli očakávať. Hobbes argumentuje, že sloboda nie je o slobodnej vôli, ale skôr o absencii vonkajších prekážok pohybu – a dokonca aj akcie vykonávané z obavy sú považované za slobodné!
Kľúčové poznatky
- Sloboda ako absencia prekážok: Hobbes definuje slobodu ako jednoduchú možnosť konať bez fyzických obmedzení.
- Voluntary Actions a Strach: Aj ak pôjdeme do niečoho z obavy (napríklad zaplatíme dlh alebo hodíme majetok do mora), stále to považujeme za slobodný čin.
- Determinizmus: Všetky ľudské činy sú deterministické, vyplývajúce z príčinnej reťaze, ktorá začína u Boha.
- Umelé okovy a civilné zákony: Zákony sú „umelými okovmi“, ktoré si dobrovoľne nasadzujeme pre poriadok a ochranu.
- Sloboda poddaných: Sloboda poddaných existuje len v rámci toho, čo povoľuje zvrchovaný vládca.
- Ohraničenia moci zvrchovaného vládcu: Aj absolútny vládca má praktické obmedzenia vo svojej schopnosti regulovať každý aspekt života.
Hobbesova definícia slobody: Fyzická možnosť, nie slobodná vôľa
Hobbes sa odlišuje od mnohých filozofov tým, že nepripisuje slobode význam slobodnej vôle. Pre neho je sloboda jednoducho absencia vonkajších prekážok pohybu. Môžete byť slobodní, aj keď ste viazaní – ak vám nikto fyzicky nebráni v pohybe. Tento pohľad na slobodu sa týka nielen ľudí, ale aj neživých predmetov. Napríklad, kniha je slobodná, pokiaľ ju nikto nedrží a môže voľne padať.
Tento prístup k definícii slobody je radikálny, pretože odmieta akékoľvek interpretácie slobody spojené s morálnymi alebo duchovnými aspektmi. Hobbes sa zameriava výlučne na fyzický rozmer – či môžeme robiť to, čo chceme, bez vonkajšieho zásahu.
Strach a slobodné konanie: Paradoxná myšlienka
Jednou z najzaujímavejších Hobbesových myšlienok je, že aj ak pôjdeme do niečoho z obavy (napríklad zaplatíme dlh alebo hodíme majetok do mora), stále to považujeme za slobodný čin. Zdá sa to v rozpore s našou intuíciou – veď konáme pod nátlakom, nie slobodne! Hobbes však argumentuje, že aj takáto akcia je slobodná, pretože nik nás fyzicky nebráni v tom, aby sme ju vykonali.
Determinizmus a nevyhnutnosť: Všetko je predurčené?
Hobbes bol presvedčený o deterministickej povahe sveta. Podľa neho všetky ľudské činy sú výsledkom príčinnej reťaze, ktorá sa začína u Boha. To znamená, že nemáme slobodnú vôľu a všetko, čo robíme, je predurčené. Táto myšlienka má hlboké dôsledky pre jeho chápanie slobody – ak sú všetky naše činy deterministické, potom nie sme skutočne slobodní v tom zmysle, že by sme mohli robiť inak.
Civilné zákony ako „umelé okovy“ a obmedzenia moci zvrchovaného vládcu
Hobbes argumentuje, že civilné zákony sú vlastne „umelými okovmi“, ktoré si dobrovoľne nasadzujeme pre ochranu a poriadok. Povoľujeme zvrchovanému vládcovi určité obmedzenia našej slobody výmenou za bezpečnosť a stabilitu spoločnosti.
Napriek tomu, že Hobbes obhajuje absolútny monarchizmus, pripúšťa aj praktické obmedzenia moci zvrchovaného vládcu. Nie je možné regulovať každý aspekt života – technológia, byrokracia a jednoducho rozsiahlosť spoločnosti kladú limity na schopnosť vládcov kontrolovať všetko. To znamená, že jednotlivci majú určitý priestor pre slobodu aj pod absolútnou vládou.
Index individuálnych slobôd a rovnosti pred zákonom
Sloboda štátu vs. sloboda jednotlivca: Zmena perspektívy
Hobbes kritizuje starogréckych a rímskych autorov za to, že sa primárne zameriavali na „slobodu“ štátu, nie jednotlivcov. Podľa neho je populárna vláda zdrojom nepokojov a podkopáva autoritu vládcu. Hobbes vidí slobodu ako niečo, čo by malo slúžiť ochrane štátu, nie ako cieľ sama osebe.
Záverečné úvahy
Hobbesova koncepcia slobody je provokatívna a často neintuitívna. Vyzýva nás, aby sme prehodnotili naše predstavy o slobode a zamysleli sa nad tým, čo skutočne znamená byť slobodný. Jeho argumenty sú stále relevantné aj dnes, v ére rozsiahlej štátnej regulácie a technologického sledovania.
Odkazy
- Hobbes, Thomas. Leviatan. https://dn790001.ca.archive.org/0/items/hobbessleviathan00hobbuoft/hobbessleviathan00hobbuoft.pdf
Približne 220 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.10 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()