Filozofia Jeana-Jacquesa Rousseaua: Rýchly Spád Civilizácie a Ťarcha Pokroku

Rousseauova filozofia spochybňuje pozitíva pokroku a civilizácie, kladie dôraz na inherentné ľudské dobro a idealy spoločenskej zmluvy. Zasahuje otázky morálky a nášho vývoja.

Filozofia Jeana-Jacquesa Rousseaua: Rýchly Spád Civilizácie a Ťarcha Pokroku
Photo by Art Gallery ErgsArt/Flickr

Existuje často nejasná hranica medzi tým, čo považujeme za pokrok, a tým, čo vnímame ako úpadok. Jean-Jacques Rousseau, filozof 18. storočia, patrí medzi tých, ktorí na túto dichotómiu hlboko premýšľali, a jeho pohľady nás nútia zamyslieť sa nad otázkami morálky, ľudského dobra a zlého, ako aj nad povahou civilizácie.

Kľúčové poznatky

  1. Idea civilizačnej korupcie: Rousseau tvrdil, že pokrok v oblasti umenia a vied neviedol k očisteniu morálky, ale skôr k jej degradácii. Podľa neho bola civilizácia skôr jedom než elixírom.
  2. Stav prírody: Rousseau idealizoval pôvodný stav prírody, v ktorom boli ľudia údajne jednoduchší, morálnejší a bližšie k pravde svojej prirodzenosti.
  3. Spoločenská zmluva a všeobecná vôľa: Rousseau verí, že najlepšia forma vlády je tá, ktorá vychádza zo všeobecnej vôle, teda konsenzu všetkých členov spoločnosti.
  4. Inherentné dobro ľudstva: Rousseau obhajoval tvrdenie, že ľudia sú od prírody dobrí a že zlo pochádza z deformácie spôsobenej sociálnymi inštitúciami.

Historický pohľad na morálku a pokrok

Jean-Jacques Rousseau sa preslávil tým, že skompiloval predstavu o „šťastnej“ primitívnej existencii pred vznikom spoločnosti. V jeho pohľade bol život pred civilizáciou obdobím, kedy ľudia žili v harmónii s prírodou a so sebou navzájom, pričom ich potreby boli minimálne a problémy jednoduché. Rousseau tvrdil, že ich prirodzená dobrota bola narušená až vynálezom civilizácie, kedy sa objavili nerovnosti, mocenské rozdiely a spoločenský tlak na výkon a reprezentáciu.

V dobe, keď sa Rousseau venoval svojim úvahám, preberal Európa silný vietor osvietenstva - vek, kedy bol pokrok v oblasti vied a nových ideí vnímaný ako neomylne pozitívny krok vpred. Pre Rousseaua, naopak, toto obdobie neposkytovalo len pokrok, ale aj odcudzenie a stratu jednoduchosti života. Tvrdil, že v rozvoji umenia a vied sa skrýva nebezpečenstvo degenerácie morálky, kde pýcha, materiálne hodnoty a sebaláska (amor propria) deformovali prirodzené kvality ľudí.

Spoločenská zmluva a predstava o slobode

Ešte viac než jeho úvahy o stave prírody je Rousseau známy svojou konceptualizáciou spoločenskej zmluvy. Navrhol, že k vytvoreniu skutočne slobodnej spoločnosti by mala moc vychádzať z dôvodu kolektívnej vôle. Pre Rousseaua bolo dôležité, aby každý člen spoločnosti nezávislé od svojich individuálnych záujmov prispieval k vytvoreniu spoločných podmienok na život.

„Človek sa rodí slobodný, a predsa je všade v okovách,“ napísal Rousseau. Tento výrok vystihuje jeho víziu, kde najlepšie fungujúca spoločnosť je tá, ktorá zabezpečuje individuálnu slobodu prostredníctvom kolektívu, čím sa rušia umelé obmedzenia moci nad jedincami.

Kritikou Rousseauových myšlienok

Thomas Hobbes, ďalší významný filozof, zastával odlišný postoj voči ľudskej prirodzenosti. Podobne ako Rousseau, i Hobbes skúmal koncept stavu prírody, avšak videl ho tmavšími farbami - ako stav permanentného konfliktu a strachu. Hobbes tvrdil, že len prítomnosť silného centrálneho autoritotného prvku, akým bol monarch, dokáže zabezpečiť pokoj a stabilitu. Pre Hobbesov obraz bola civilizácia obranou pred chaosom.

Rousseauova viera v inherentnú dobrotu ľudstva a smrteľný nefunkčný spoločenský návrh však stoja pred otázkou, ako by sa dali efektívne a spravodlivo uplatniť v rozrastajúcich sa a komplexných spoločnostiach, aké poznáme dnes.

Záverečné zamyslenie

Rousseauove úvahy dodnes provokujú diskusie o tom, či sú ľudia podstatne dobrí alebo zlí, či nás moderná civilizácia povýšila alebo sklamala. Pravda je, že náš vývoj je nepochybne fascinujúci a plný komplexity. Možno nevieme s absolútnou istotou rozhodnúť, či pokrok bol na konečnom účte pozitívny alebo negatívny, avšak jeho stopy sú nepopierateľne hlboké.

Rousseauove myšlienky nás nabádajú, aby sme si stále kládli otázku, ako moc a pokrok transformujú ľudstvo. Chopme sa preto tejto príležitosti na introspekciu a chápme našu prirodzenú ľudskosť v jej úplnosti.

Odkazy na dôležité zdroje

  1. Discourse on the Arts and Sciences
  2. [Discourse on Inequality]
  3. [The Social Contract]

Tieto knihy môžu poskytnúť hlbší vhľad do myslenia Jeana-Jacquesa Rousseaua a poskytnúť kontext pre jeho filozofiu.

Približne 58 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.29 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Mastodon