Filozofia ako spôsob života: Kritika zamerania na seba podľa Hadota a Foucaulta

V modernom svete filozofie sa čoraz častejšie stretávame s pojmom "filozofia ako spôsob života". Táto myšlienka, populárna predovšetkým v dielach Pierra Hadota, stavila na nový pohľad na filozofické praktiky ako životné techniky. Avšak, ako ukazuje Dr. Gregory Sadler vo svojom videu, Hadot kritizuje Michela Foucaulta za jeho prehnané zameranie na "seba" v rámci filozofických techník. Na tejto konfrontácii nám Hadot ponúka prehĺbený pohľad na to, ako by filozofia mala skutočne vyzerať a čomu by sa mala venovať.

Kľúčové poznatky

Hadotov kritický prístup voči Foucaultovi zahŕňa niekoľko podstatných bodov: 1. Zameranie na seba: Foucault podľa Hadota posunul prax starovekých filozofických tradícií k individuálnemu sebazdokonaľovaniu namiesto širšieho etického a univerzálneho kontextu. 2. Historické nepresnosti: Hadot tvrdí, že Foucault vníma filozofické praktiky antiky ako osobné estetické cvičenia, pričom ignoroval diferencované chápanie radosti a veselosti v rámci stoicizmu a epikureizmu. 3. Nedostatočné pokrytie: Foucaulta Hadot obviňuje z nevnímania hlbších foriem duchovných cvičení, najmä ich aspektu transcendencie a univerzálnosti.

Analýza Hadotovej kritiky

Seba versus Univerzum

Podľa Pierra Hadota Foucaultova interpretácia starovekého filozofického pohľadu kladie prílišný dôraz na sebapozorovanie a vnútorné aspekty. Hadot tvrdí, že pre starovekých filozofov nešlo len o individuálnu introspekciu, ale skôr o prekročenie seba smerom k univerzálnemu. Filozof by nemal byť viazaný len na seba ako entitu, ale mal by sa snažiť porozumieť svojej časti v rámci väčšieho kozmického poriadku.

Staroveké tradície a chyby Foucaulta

Hadot poukazuje na to, že Foucaultova úprava starovekých etík ako "technológií seba" opomína významné rozdiely medzi anglosaským a francúzskym filozofickým prístupom, ako aj medzi jednotlivými filozofickými školami. Napríklad stoici rozlišujú medzi potešením (voluptas) a radosťou (gaudium), pričom to prvé odmietajú v prospech druhého ako vnútornej duchovnej slobody, čo Foucault v svojich analýzach úplne prehliadol.

Potreba širšieho zázemia

Hadot zdôrazňuje, že práve vzťah filozofie a sveta je tým, čo by malo byť udržiavané na popredí, keďže filozofia by nemala byť len o formovaní osobného šťastia, ale aj službe širšej spoločnosti a vesmíru. Preto kritizuje Foucaultov pohľad pre jeho hedonizmus a estetickú orientáciu, ktorá neráta s filozofiou ako životným spôsobom presahujúcim individuálny kontext.

Záver a Zamyslenie

Hadotova kritika Foucaultovej práce ponúka zaujímavý pohľad na to, ako by sme mohli znovu objaviť a praktizovať filozofiu spôsobem, ktorý presahuje naše vlastné individuality. V súčasnom zložitom svete môže práve tento holistický prístup poskytnúť smery k životu naplnenému múdrosťou, ktorá spája vnútorný rozvoj s príslušnosťou k širšiemu spoločenstvu a vesmíru.

Pre tých, ktorí sa chcú hlbšie ponoriť do tejto problematiky, odporúčame čítanie diela Pierra Hadota "Philosophy as a Way of Life", ktoré poskytuje detailné skúmanie role filozofie v každodennom živote skrze duchovné cvičenia a morálne zlepšovanie.

Odkazy na ďalšie zdroje:

• Pierre Hadot's Philosophy as a Way of Life na Amazon: https://amzn.to/39kPA8Y
• Filozofické tutoriály od Gregoryho Sadlera: https://reasonio.wordpress.com/tutorials/
• Triedy a výučba filozofie od Reason IO: https://reasonio.teachable.com/

Približne 160 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.80 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.